Keď sme sa zhovárali o tom, že aj v našom dome máme protiatómový kryt a žartovala som, že sa tam možno dá pred všeličím ukryť, poznamenali ste, vraj dnes vôbec nemusí byť bezpečné sa tam skrývať. Prečo?
Pretože v súčasnom období sa nikto o tieto priestory poriadne nestará. Kryt je pod zemou, priestor v ňom je výrazne menej odvetrávaný, vzduch je tam vlhkejší, pod nohami sa hromadí často voda a nárast mikroflóry a spór je tu výrazne rýchlejší ako napríklad v domácnosti, ale aj v bežnej pivnici. Každý kryt by mal mať nejakú ventiláciu a mal by byť vykurovaný, pretože vieme, že ak nevetráme a nekúrime, objavia sa nám plesne. Ešte do 90. rokov boli kryty často udržiavané, spravovali ich aj knižnice či archívy, ktoré ich využívali aspoň na skladovanie starých dokumentov. Od istého času však CO kryty chátrajú a dostali sa do nevyhovujúceho stavu. V bytovom dome dokonca predstavujú zdravotné riziko, ak na nich máte pootvorené dvere a všetka mikroflóra akýmsi komínom cez schodište kontaminuje vaše spoločné priestory. Ak máte nad krytom nebodaj škôlku, cez vestibul to dýcha každé dieťa.
Keď idete do takýchto priestorov, prípadne do historickej krypty po prvýkrát, beriete si respirátor?
Vždy si beriem celotvárovú masku alebo respirátor a obyčajne ich donesiem aj pre ostatných. My si často neuvedomujeme, že spóry plesní či iné patogény nevidíme a vdychujeme ich. Možno s príchodom nového koronavírusu to ľudia začali viac vnímať. Raz sa stalo, že v kobke zo 14. storočia, ktorá bola dovtedy uzatvorená, sme namerali kontamináciu, ktorá nebola veľmi zdraviu prospešná. Tak som sa spýtal, kto tam ešte okrem mňa bol. Boli to traja ľudia a aj mali isté zdravotné problémy. Jednoducho, aj respirátory sa musia používať správne, červený je na mikrobiologické znečistenie, žltý zas proti prachu. Nestačí prísť v akomkoľvek rúšku. Po odobratí a vyhodnotení vzoriek treba urobiť priestorovú alebo povrchovú dezinfekciu, a to tak, aby sa nezničili vzácne predmety, nepoškodil ich povrch, materiál, štruktúra, celistvosť a podobne. Sú to predmety, ktoré majú rôzne povrchy – sú z kovu, textilu, kože, dreva, papiera atď.
Tušila som, že archeologický prieskum môže byť aj v tomto smere nebezpečný. Veď všetci poznáme Tutanchamónovu kliatbu.
Takéto staré, dlho nevetrané priestory môžu byť riziko nielen pre ľudí. Raz sme boli oslovení, aby sme preskúmali hrobku pod katedrálou. Samozrejme, niečo také má veľký potenciál mikrobiologickej nákazy, ale treba myslieť aj na to, že interiér môže byť z dreva. Keby z tej novootvorenej krypty vyliezla nejaká drevokazná huba, tak po dvoch mesiacoch by možno v katedrále mali prežratý oltár. Aj preto, keď vstupujete do takéhoto priestoru, najprv sa zoberú stery, vzorky, aby ste vedeli, čo tam je. Urobí sa dekontaminácia, a keď máte výsledky, následne sa robí ešte druhá dezinfekcia. V tejto katedrále to nebolo až také komplikované. Riešili sme však aj inú hrobku, a tam sa nachádzali až do výšky dvoch metrov naukladané ľudské pozostatky. V takýchto prípadoch sa môže stať, že odkryjete ložisko nejakých patogénov, ktoré odrazu dostanú vzduch a potrebnú vlhkosť na to, aby sa aktivovali: Vírusy, baktérie, plesne a ich spóry, huby, kvasinky. Ak máte na sebe len „nejaké“ textilné rúško, niektoré sa možno dostanú do dýchacieho systému, alebo dokonca cez sliznice oka dovnútra organizmu.
Vy ste majiteľ slovenskej spoločnosti, ktorá je výhradným zástupcom značky SANOSIL v SR. Táto švajčiarska spoločnosť, ktorá pôsobí vo svete už od roku 1982, vyvinula dezinfekčné prípravky, čo neobsahujú alkohol, ale kombináciu peroxidu vodíka a striebra. Je to účinná a zároveň bezpečná dezinfekcia?
Ak hovoríme o ochrane kultúrneho dedičstva, odstrániť nežiaducu biologickú aktivitu alebo jej následky býva vzhľadom na vek či krehký stav pamiatok náročné. Zbaviť sa patogénov, ale nepoškodiť pritom povrch, materiál, vizuálnu stránku, štruktúru a celistvosť predmetu je výzvou. Máme však na ňu riešenia v podobe produktov i odborných služieb a ako jeden z mála riešime túto problematiku na celosvetovej úrovni. Spolu s inštitúciami Slovenskej technickej univerzity a Slovenského národného múzea sme počas dvojročného projektu skúmali vplyv našej dezinfekcie na 13 rôznych materiálov z predmetov kultúrneho dedičstva. . Ak idete urobiť priestorovú dezinfekciu, musíte si byť istí, že vám to nezničí veci, ktoré máte v tom priestore. Riešili sme Dom Martina Benku v Martine, kde sú vystavené jeho originály. Ale aj banku, ktorá má na stenách hodnotné obrazy a asi by nebolo dobré, aby sa im zmenilo farebné spektrum. Alebo aby začali plesnivieť zo strany steny, ako sa to stalo raz na jednej výstave.
Ako sa robí takáto priestorová dezinfekcia? Neviem si to predstaviť.
Rozprašujeme náš produkt SANOSIL, kombináciu peroxidu vodíka a striebra, s pomocou prístroja so špeciálnou patentovanou tryskou. Ten prístroj sa volá Halofogger. Vodný roztok rozpráši do suchej hmly, ktorá nepoškodí ani elektronické zariadenia ani iné materiály, ktoré sa v priestore nachádzajú. Neškodí ľuďom, zvieratám ani rastlinám. Samozrejme, návrh riešenia pripravujeme vždy na mieru na základe analýz pôvodcov kontaminácie.
Vždy som si myslela, že účinnú dezinfekciu je možné robiť iba s pomocou alkoholu alebo chlóru.
Alkohol a chlór, dve najčastejšie používané látky, vysušujú a bielia. Predmety, na ktoré ich aplikujete, zmenia farbu, kožu, aj tú vašu na rukách, vysušujú. Znehodnotia niektoré povrchy. Alkohol sa rýchlo odparuje a vyťahuje so sebou vlhkosť, chlór sa zas rozpadá na soli, tie tiež vysušujú povrch ako taký. SANOSIL používa potravinársky peroxid vodíka, ktorý sa rozloží len na vodu a kyslík. Koloidné striebro tiež nič nevysuší, naopak, ostane na predmete a pôsobí antibakteriálne ďalej. Chlór aj alkohol majú tiež len určité spektrum účinnosti a v niektorých prípadoch potrebujete použiť dva-tri účinné látky, aby ste obsiahli škálu patogénov, ktoré potrebujete zlikvidovať. SANOSIL má tú výhodu, že na trhu je od začiatku 80. rokov. Nie je to dezinfekcia, ktorá vznikla teraz, lebo prišiel covid. Pôsobí a funguje na celom svete, a keď sa u nás objaví nejaký pre laickú verejnosť nový patogén, SANOSIL bol už na ňom otestovaný. Tak to bolo s ebolou, bolo to tak aj s novým koronavírusom. Kým sa dostali sem, už sme mali všetky testy, vedeli sme, aký je reakčný čas, koľko pri povrchovej dezinfekcii, koľko pri priestorovej dezinfekcii. Navyše na SANOSIL nie je za tie roky fungovania a používania potvrdená nijaká rezistencia.
Takže pôsobí na 99,9 %, ako sa píše na mnohých dezinfekčných prípravkoch?
O tomto čísle poviem niečo podrobnejšie. Závisí, samozrejme, od počiatočnej kontaminácie, aby sme niekoho nezavádzali. Ale ak vychádzame z tzv. nozokomiálnych infekcií v nemocnici, potom 99,9% účinnosť nie je žiadny zázrak. Predajcovia dezinfekčných prípravkov radi deklarujú na pohľad vysokú účinnosť, pretože likvidácia baktérií na 99,9 % znie pre laika naozaj presvedčivo. Čo to ale znamená z profesionálneho mikrobiologického hľadiska? Tvrdenie, že priestor a povrch je vydezinfikovaný na 99,9 % v skutočnosti znamená, že na ploche 1 cm2 sa môže vyskytovať až 1000 nezlikvidovaných mikroorganizmov. Pri účinnosti 99,99 % prežije 100 patogénov na 1 cm2. Sterilizácia začína pri hodnote 99,9999 %, teda na ploche 1 cm2 môže zostať maximálne jediný živý mikroorganizmus. Pri priestorovej dezinfekcii systémom so zariadením Halofogger a s použitím SANOSIL-u je deklarovaná a certifikovaná účinnosť 99,9999 %.
Ak však nejde o nemocničné zariadenia, je rozumné, aby sme žili v nejakej sterilnej bubline? Veď aj hygienická hypotéza hovorí, že najmä vďaka tomu stúpa počet alergií a autoimunitných ochorení. Ja mám napríklad s mnohými dezinfekčnými prípravkami problém aj kvôli astme, a keď drhnem kúpeľňu, tie vône a výpary mi nerobia dobre na priedušky.
Sú veci, ktoré jednoducho potrebujete mať dezinfikované. O zdravotníckych zariadeniach nikto nepochybuje. Ale napríklad máte výrobu vína či inú potravinársku prevádzku. Tam nesmiete mať kontaminované povrchy, lebo sa začne nejaký kvasný proces tam, kde nemá, alebo sa na potraviny prenesie nejaký patogén. Zoberte si len obyčajnú drevenú či plastovú dosku, na ktorej v kuchyni krájate mäso. Síce ju následne poumývate, ale v póroch, kde ste urobili nožom pri krájaní zárezy, ostali mikroorganizmy. Následne tam dieťaťu pokrájate jablko na desiatu. Hovorí sa tomu krížová kontaminácia. Vyčistiť neznamená dezinfikovať. Preto sa treba zamerať na to, aby dezinfekcia bola účinná, ale zároveň neškodila. Mnohé dezinfekčné prípravky majú toxické alebo karcinogénne výpary. Po aplikácii sa musia neutralizovať, čo znamená umyť pitnou vodou. SANOSIL neobsahuje pridané aromatické látky. Je úplne bez zápachu, pretože účinnou látkou je kombinácia peroxidu vodíka a koloidného striebra a nepotrebujeme nejakou kvetinovou vôňou prekrývať nepríjemný chemický pach. Naša dezinfekcia sa po aplikácii navyše neoplachuje. SANOSIL je navyše kyslý podobne ako ocot, takže aj odmasťuje, čo asi ocenia gazdinky v kuchyni.
To je naozaj dosť širokospektrálne použitie. Od zbierkových predmetov cez dezinfekciu priestorov, povrchov, domácnosti… Ešte čoho?
Tých možných aplikácií je mnoho. Môžete ním dezinfikovať vodu v bazénoch, vodu na polievanie v záhradke, aby ste nekontaminovali rastliny, nespálili im listy, ale eliminovali plesne. Dodávame pre Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, aby sa v rezervoároch „nepokazili“ zásoby vody. Alebo pre firmu, ktorá produkuje kvalitné ovocie a vďaka dezinfekcii plynotesných chladených komôr, kde ovocie skladujú, sme im výrazne predĺžili čas na distribúciu a predaj. Ovocie im pri vysokej vlhkosti nezačne plesnivieť. Podobne SANOSIL milujú v Indii, kde je hygiena často taká, že 40 % farmárskej produkcie im splesnivie. Už pred 25 rokmi sme tam začali robiť testy a posunuli sme tak hranicu kazivosti potravín úplne niekde inde. Máme prostriedok špeciálne pre zvieratá, pre ich peliešky, kde ležia, vytvárajú teplo, množia sa v nich baktérie, kvasinky, a preto to po čase začne zapáchať. Ak eliminujete kontamináciu, odbúravate aj zápach. Zároveň je pre domácich miláčikov dôležité neporušiť im citlivý čuch a nesmú si na dezinfikovanom povrchu spáliť laby.
Ďalší z príkladov. Pleseň na chodidlá nemusíte dostať len vo verejnej sprche či pri bazéne, ale aj z vlastnej spotenej nevysušenej obuvi. Aj to viete eliminovať kombináciou peroxidu vodíka a koloidného striebra. My dodávame technológiu aj hasičom a policajtom, ktorí SANOSIL-om dezinfikujú autá. Alebo taxikárom. Predstavte si, že vozíte v aute ľudí, pričom netušíte, či sú zdraví. Ak pri priestorovej dezinfekcii vytvoríte hmlovinu, ktorý nasaje vzduchotechnika vozidla, dezinfikujete nielen kabínu auta, ale aj klimatizačnú a vykurovaciu jednotku.
Keď ste spomenuli vzduchotechniku a klimatizáciu, uvedomila som si, koľkí ľudia pracujú v kancelárskych priestoroch moderných budov, kde sa ani nedá otvoriť okno. A sú úplne závislí od toho, ako sa majiteľ budovy o vzduchotechniku stará.
Keby sa všetci starali, pojem „syndróm chorých budov“ by neexistoval. Blahoslavení sú tí, ktorí si vedia na kancelárii otvoriť okno a vyvetrať si. Rozvody v takejto budove so vzduchotechnikou by sa mali dezinfikovať na začiatku a na konci vykurovacej sezóny. Stále viac budov má vo vzduchu aj určitú vlhkosť, čo je správne, lebo vieme, že príliš suchý vzduch škodí dýchacím cestám, slizniciam a narúša tak aj našu lokálnu imunitu. Lenže vlhký vzduch je ideálny aj pre rozmnožovanie sa mikroorganizmov, ktoré následne vdychujete. Práve včera sme sedeli s lídrami na trhu, ktorí sa venujú vzduchotechnike a bol som milo prekvapený, že tieto veci chcú riešiť. V tomto mala pandémia svoj prínos a zamestnávatelia si začali uvedomovať, že zamestnanci budú zdraví len v zdravotne neškodných priestoroch.
SANOSIL možno použiť na akékoľvek detské hračky. Na cumlíky, ktoré si deti dávajú do úst a nemusíte ich opláchnuť ani nijako inak neutralizovať. Počas pandémie sme dávali sponzorský dar aj Národnému ústavu detských chorôb.
Čo podľa vás priniesla pandémia? Ľudia sú určite čistotnejší, dbajú na hygienu rúk, píše sa o tom stále.
Vnímal som nový koronavírus ako hociktorú inú kontamináciu. V rámci dezinfekcie som zažil SARS, MERS, predtým bola postrachom Ebola… Keď koronavírus z Činy reálne prišiel do Európy, už sme vedeli, čo to je. Prvá vlna bola o tom, že ľudia sa báli, preto používali dezinfekčné prostriedky, ktoré fungovali. Ľudia si stále dezinfikujú ruky, ale otázne je, s čím? Na trh prišli rôzne dezinfekcie s éterickými olejmi a lipidmi, ktoré vám majú ruky zvláčňovať. Ak máte mastné ruky, čokoľvek chytíte, dokonale sa vám to na nich usadí. Alkohol ich zas vysušuje. Robili sme prieskum v jednej potravinárskej prevádzke, ktorá dodávala pre výrazne prísnejší zahraničný trh. Na výrobkoch sa nám tam opakovane objavovala baktéria, ktorá pochádzala z rúk. Áno, ženy chcú mať krásne ruky, nechcú si ich dezinfikovať niečím, čo ich vysušuje rozožiera, spôsobuje im ekzémy. Aj keď má pracovník príkaz, aby v pravidelných intervaloch robil isté hygienické úkony, ak mu tá dezinfekcia nerobí dobre, nájde spôsob, ako ich obísť. Takže je to o zvažovaní a vhodnom výbere dezinfekčného prostriedku, ktorý je efektívny, šetrný a najmä neškodí.
Dovolím si trochu osobnejšiu otázku. Ako žijete vy ako osoba? Ste deformovaný? Striekate sa SANOSIL-om od hlavy po päty?
(Smiech.) Mám veľa informácií z oblasti mikrobiológie a pracujem so SANOSIL-om, ale nie som ten, čo má najväčšiu spotrebu dezinfekcie. Myslím, že ju používam v rozumnej miere. Sú veci, na ktoré si treba dávať pozor z hľadiska kontaminácie, uvediem príklad: Nemám rád, ak sa nákup z obchodu vyloží aj s taškou na kuchynskú linku alebo stôl, kde jedávame. Raz za týždeň dezinfikujem svoj telefón, zväzok kľúčov. Nie je dobré preháňať, uznávam, aby sa u človeka nerozvinula nejaká obsedantno-kompulzívna porucha. Musíte si uvedomiť, že inak sa treba starať o domácnosť a inak o administratívny priestor, kde sa nachádza veľa ľudí z rôznych prostredí. A iná miera čistoty sa zas musí dodržať v potravinárskej prevádzke.
Raz som v rozhlase počula, že pri umývaní jablka sa treba zamerať najmä na jamku, z ktorej vyrastá stopka. Lebo v tejto preliačinke sa hromadí najviac toxínov. Odvtedy na to pod tečúcou vodou v kuchynskom dreze používam kuchynskú kefu na riad.
A v tej kefe máte čo? Dezinfikujete ju občas? (Smiech.) Viete, že kuchynská kefa či ,vechtík" je najväčší kontaminátor? Ja umývam jablko mydlom pod tečúcou vodou. Jablká sa totiž často striekajú proti škodcom a voskujú sa. Skúste ho umyť mydlom a opláchnuť, jeho povrch bude úplne iný. Mydlo ho totiž odmastí. Samozrejme, mydlo treba opláchnuť.
Pred akým bežným patogénom v našich podmienkach máte najväčší rešpekt?
Pred legionellou. Legionella je obrovský problém, o ktorom sa prakticky nehovorí. Syndróm chorých budov je primárne práve o legionelle. V ľudskom organizme dokáže vyvolať tzv. legionársku chorobu – silný bakteriálny zápal pľúc. Sprevádza ho kašeľ, horúčka, črevné problémy a pod. Pri ťažšom priebehu môže skončiť smrťou, najmä u starších ľudí a osôb so zníženou imunitou. Do tela sa obvykle dostáva vdýchnutím kontaminovaných aerosólových častíc. Aby prosperovala, potrebuje Legionella pneumophilla vlhké prostredie. To nachádza vo vzduchotechnike, klimatizačných rozvodoch, na vodovodných kohútikoch, sprchách, vírivkách, odparovacích kondenzátoroch, uzáveroch vody a ďalších zariadeniach, v ktorých sa môže vytvárať aerosól. Nebezpečné je jej vdýchnutie. Dokáže narobiť veľké problémy. Napríklad tým, že je pomerne zložité zistiť jej prítomnosť. Identifikáciu sťažuje aj fakt, že príznaky bakteriálneho zápalu pľúc, ktorý spôsobuje, sú veľmi podobné symptómom zápalu pľúc nebakteriálneho pôvodu. A teraz si urobím zas reklamu: Produkty SANOSIL sú efektívne pri preventívnej alebo prvotnej základnej starostlivosti o možné zdroje rizík a dokážu udržať legionellu pod kontrolou.