Odhaduje sa, že komplexná starostlivosť o pacienta na lôžku môže pomôcť zamedziť vzniku preležanín v 80 až 95 % prípadov. Odborníci upozorňujú, že je nevyhnutné dbať na prevenciu ako sú polohovanie, použitie antidekubitných pomôcok, zvýšená pozornosť pre hygienu a voľba správnych hygienických pomôcok, ako aj výživa a hydratácia pacienta.
Preležaniny môžu ohrozovať životy
Nielen u imobilných pacientov, ale aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo na lôžku počas hospitalizácie kvôli úrazu či pri chronickom ochorení, môžu vzniknúť preležaniny. Ak sa podcenia, existuje riziko, že sa v rane rozvinie infekcia, rana sa zväčší a prenikne do hlbších vrstiev kože a svalovej hmoty, a môže dôjsť k zničeniu tkanív až na kosť. Liečba takéhoto dekubitu je veľmi náročná.
U ľudí s chronickými preležaninami je zaznamenaná až 4-násobne vyššia úmrtnosť v porovnaní s rovnakou skupinou pacientov bez poškodenia kože. Situácia u pacientov s COVIDOM-19 je oveľa výraznejšia v dôsledku poškodenia pľúc a následne zníženia prísunu kyslíka a živín do tkanív. Títo pacienti sú preto skutočne v ohrození v zmysle formácie dekubitov, vzniku sepsy z dekubitov až smrti.
Rizikové faktory dekubitov
Dekubity alebo dekubitárne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela. Preležaniny vznikajú najčastejšie v miestach, kde vytŕčajú kosti z úrovne tela tak, že pri dlhodobom ležaní kosť tlačí na podložku a vyvíja tlak na okolité tkanivo. Väčšinou je to krížová časť, päty, členky a vonkajšie hrany chodidiel, oblasť bedier, ale aj kolená.
Napriek tomu, že vo väčšine prípadov dokážeme predchádzať vzniku dekubitov, existujú aj takzvané nepreventabilné dekubity. Objavujú sa aj napriek tomu, že sú dodržané všetky preventívne opatrenia, v dôsledku vnútorných faktorov organizmu, ktorým nie je možné zabrániť. „Liečba dekubitov je však náročná a komplikuje ju nielen vek pacienta a všeobecne zlý zdravotný stav spôsobený chronickými ochoreniami, ale aj častá prítomnosť nekrózy a baktérií v rane. Liečbu sťažuje aj hĺbka dekubitárneho vredu a jeho tvar,“ hovorí PhDr. Beáta Grešš Halász PhD., MPH, z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Preležaniny a inkontinencia
Rizikovým faktorom pre vznik dekubitov je aj únik moču. Pokožka človeka s inkontinenciou je opakovane počas dňa vystavovaná amoniaku, ktorý má vyššie pH než pokožka, ale aj ďalších látok prítomných v moči a stolici. Pri nesprávnej alebo nedostatočnej hygiene pokožka trpí zaparením a zvyšuje sa šanca ďalšieho poškodenia kože.
U ležiacich pacientov treba zbystriť pozornosť už pri začervenaní pokožky v mieste, kde sa telo najčastejšie dotýka podložky. Pacient väčšinou v tomto mieste cíti bolestivosť, pálenie alebo mravčenie. Nasleduje tvorba pľuzgierov, ktoré prechádzajú do poškodenia povrchovej časti kože. Takto vznikajúci dekubitus sa postupne prehlbuje a tkanivo odumiera. V najťažších štádiách preležanín môžu byť zasiahnuté aj kĺby, telové dutiny alebo kosti. K úmrtiu v súvislosti s dekubitmi môže dochádzať kvôli riziku sepsy – otravy krvi.
Zabrániť vzniku preležanín u imobilných osôb je možné iba vďaka komplexnej starostlivosti. Tá zahŕňa správnu výživu pacienta, dôslednú hygienu (čistiace peny, vlhčené obrúsky, ktoré obmedzia časté namáčanie kože, ale pokožku dôkladne vyčistia a vyživia), polohovanie pacienta každé 2 hodiny, redukcia vlhkosti (používanie vhodných inkontinenčných pomôcok), ale aj využitie antidekubitárnych matracov.