Hoci liečba v súčasnosti nie je známa, skoré diagnostikovanie ochorenia a liečba príznakov výrazne zlepšujú a uľahčujú život pacientov a môžu predísť nezvratnému poškodeniu pľúc.
„Ak pľúca postihne progresívna pľúcna fibróza, začnú sa postupne a nezvratne meniť, poškodzovať, tuhnúť a ich funkcie sa zhoršujú. Preto je nutné fibrózu včas odhaliť a začať liečiť,“ hovorí pneumológ Štefan Laššán. „Medzi základné príznaky pľúcnej fibrózy patrí dýchavica, dokonca aj pri každodenných činnostiach, ako je chôdza. Ďalej to môže byť neustupujúci kašeľ, únava a výrazne vyduté nechtové lôžka na rukách a nohách. Tieto príznaky sú dosť všeobecné a často vedú ľudí k mylnému záveru, že ide o bežné prejavy starnutia,“ upozornil pneumológ.
Dokonca i lekári si ich môžu zameniť s príznakmi iných bežných respiračných ochorení, čo spôsobuje neskorú diagnostiku. Preto je dôležité, aby si pacienti aj ich blízki všímali akékoľvek zmeny v tele, ako napríklad dýchavicu či únavu počas fyzickej aktivity. Čím skôr sú sa tieto príznaky odhalené, tým rýchlejšie je možné stanoviť diagnózu. Včasná a presná diagnóza a následná liečba môžu minimalizovať príznaky a znížiť pravdepodobnosť nezvratného poškodenia pľúc.
Poznáme asi 200 rôznych pľúcnych ochorení, ktoré sa spájajú s progresívnou pľúcnou fibrózou. Niektoré z nich sú idiopatické – ich príčina teda nie známa. Iné sú non-idiopatické a ich príčinu poznáme.

Podľa pneumológa najbežnejším typom progresívnej pľúcnej fibrózy je idiopatická pľúcna fibróza, ktorá postihuje až 200 000 pacientov v Európe. Priemerná dĺžka života po diagnostikovaní je približne tri až päť rokov, ale včasná diagnostika a včasná liečba môžu vyhliadky pacientov významne zlepšiť.
Dôvod vzniku idiopatickej pľúcnej fibrózy síce nie je známy, ale zrejme ju spôsobuje účinok rôznych faktorov u ľudí, ktorí majú na toto ochorenie genetické predpoklady. Pľúcne tkanivo reaguje na rôzne stimuly, ktoré spôsobujú jeho poškodenie a vedú k progresívnej a nezvratnej fibróze. K rizikovým faktorom vzniku ochorenia patrí cigaretový dym, vystavenie sa prachu, prekonaná vírusová infekcia, genetická predispozícia a mutácie niektorých génov.
Často sa tiež objavuje ako komplikácia autoimunitných ochorení a ochorení spojivového tkaniva a vždy treba na ňu myslieť pri ich diagnostike a liečbe. Rovnako pacienti žijúci s týmito ochoreniami by mali poznať symptómy progresívnej pľúcnej fibrózy, aby o nich včas mohli povedať svojmu reumatológovi či pneumológovi.

Pacientov s autoimunitnými ochoreniami, u ktorých sa môže vyskytnúť progresívna pľúcna fibróza, je veľa a sú rozmanití. Lekári tvrdia, že sa môže rozvinúť až u 18 až 32 percent z nich. Pri pôvodnom ochorení sa vyvinie takzvaný progresívny fibrotický fenotyp. Postihnutie pľúc sa potom rozvíja bez ohľadu na stav pôvodného ochorenia a zhoršuje celkový stav a prežívanie pacientov. Časté je napríklad pri sklerodermii, čo je ochorenie spojivového tkaniva, či autoimunitnej chorobe -– sarkoidóze.
Odborníci upozorňujú, že rôzne druhy progresívnej pľúcnej fibrózy v Európe ročne spôsobia smrť viac ľudí ako známe druhy rakoviny, napriek tomu informovanosť o nich nie je dostatočná a vyzývajú na zlepšenie povedomia o pľúcnych fibrózach.