Demencia je zatiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku degeneratívnych ochorení, ochorení cievnych, traumatických, metabolických a ďalších porúch centrálneho nervového systému.
Prejavuje sa začínajúcim sa zhoršovaním pamäti a iných poznávacích funkcií. V praxi rozlišujeme rôzne typy demencií. Sú jednými z najčastejších ochorení mozgu v starobe.
Najčastejším typom demencie, ktorý tvorí 60 až 70 % prípadov, je demencia Alzheimerovho typu – je to ochorenie s postupným začiatkom a s plynulým zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych schopností, ktoré vedú k narušeniu pracovných a sociálnych aktivít.
Rizikové faktory demencie Alzheimerovho typu sú vyšší vek a genetické vplyvy, ženské pohlavie, nižšia úroveň vzdelania, poranenia hlavy, hypertenzia.
Vo svete žije okolo 50 miliónov ľudí s demenciou. Odhaduje sa, že na Slovensku trpí demenciou približne 60 000 ľudí, o ktorých sa stará až 150 000 opatrovateľov.
Čítajte viac Spomaľuje chôdza starnutie mozgu? Odpoveď potešíIncidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastú vekom. Do veku 65 rokov je to menej ako 1 % pacientov v populácii, v skupine 65-ročných a starších rastie počet až do 40 % u 85-ročných.
Podľa WHO patrí demencia Alzheimerovho typu medzi 10 hlavných smrteľných ochorení.
Ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí, ale ako včasný typ sa môže začať už po 40. roku. Kľúčovú rolu zohráva prevencia, ktorá môže ochorenie podchytiť včas a zmierniť tak jeho priebeh neskôr v starobe.
Vyššia úroveň vzdelania, celoživotné vzdelávanie, pravidelná pohybová aktivita a kognitívny tréning patria medzi faktory oddialenia nástupu prejavov demencie v dôsledku neurodegeneratívnych ochorení.
Preventívnym krokom je vyšetrenie pamäti, pozornosti, reči, myslenia a iných schopností. Využívajú sa na to krátke orientačné testy, ktoré sú odporúčané ľuďom medzi 40. a 50. rokom života. Je to dôležitý krok, aby sme v neskoršom veku dokázali eliminovať chorobné starnutie.
Čítajte viac Prekvapivý výskum: Mozog seniorov dokáže predbehnúť mladšíchDesať príznakov, ktoré by vás mali varovať
1. Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť plniť bežné pracovné úlohy
Zabúdať občas pracovné úlohy, mená kolegov alebo telefónne čísla spolupracovníkov a spomenúť si na ne neskôr, je normálne. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou však zabúdajú častejšie a nespomenú si ani neskôr.
2. Problémy s vykonávaním bežných činností
Veľmi vyťažení ľudia sú občas roztržití, takže niekedy pripália jedlo na sporáku. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou však pripravia jedlo a nielenže ho zabudnú dať na stôl, ale zabudnú aj na to, že ho vôbec uvarili.
3. Problémy s rečou
Každý má niekedy problém nájsť správne slovo, ale človek trpiaci Alzheimerovou chorobou zabúda aj jednoduché slová alebo ich nahrádza nesprávnymi a jeho vety potom nedávajú zmysel.
4. Časová a miestna dezorientácia
Každý niekedy zabudne, aký je deň a kam vlastne ide, to je normálne. Ale ľudia s Alzheimerovou chorobou sa stratia vo vlastnej ulici a nevedia, kde sú, ako sa tam dostali ani ako sa dostanú domov.
5. Zlý alebo zhoršujúci sa racionálny úsudok
Ľudia sa niekedy sústredia na nejakú činnosť tak, že napríklad zabudnú na dieťa, ktoré majú na starosti. Ľudia s Alzheimerovou chorobou úplne zabudnú, že nejaké dieťa vôbec existuje. Môžu sa aj nezmyselne obliecť, napríklad si dajú niekoľko košieľ či blúzok naraz.
6. Problémy s abstraktným myslením
Platenie účtov alebo sledovanie účtu kreditnej karty môže niekoho vyviesť z miery. Ale človek s demenciou môže úplne zabudnúť, čo tie čísla znamenajú a čo s nimi má robiť.
7. Zakladanie vecí na nesprávne miesto
Každý z nás už niekedy založil peňaženku či kľúče tak, že ich nevedel nájsť. Človek trpiaci Alzheimerovou chorobou však dáva veci na úplne nezmyselné miesta: žehličku do chladničky alebo hodinky do cukorničky.
8. Zmeny v nálade alebo správaní
Niet človeka, ktorý by občas nemal zlú náladu. Ak má ale človek Alzheimerovu chorobu, podlieha prudkým zmenám nálady. Náhle a nečakane začne plakať alebo podľahne návalu hnevu, aj keď na to nemá žiadny zjavný dôvod.
9. Zmeny osobnosti
Ľudské povahy sa bežne menia vekom. Alzheimerik sa však môže zmeniť zásadným spôsobom. Stáva sa veľmi zmäteným, podozrievavým alebo ustrašeným.
10. Strata iniciatívy
Keď je človek niekedy znechutený domácimi prácami, zamestnaním alebo spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce opäť dostaví. Človek s Alzheimerovou chorobou môže prepadnúť absolútnej pasivite a potrebuje neustále podnety, aby sa do niečoho zapojil.