Obezita skracuje život. Genetika za ňu nemôže

Približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie trpia nadhmotnosťou. Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien majú obezitu. Až 236 chronických ochorení súvisí s nadhmotnosťou a obezitou.

, 14.01.2022 06:00
hlad, cholesterol, obezita, jedlo, prejedanie Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

„Ide nielen o ochorenia ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, infarkty a cievne mozgové príhody, ale aj nádorové ochorenia, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu a v súčasnosti aj infekciu covidu.

Obezita je závažná chronická choroba, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a skracuje dĺžku života. Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou,“ hovorí docentka Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy z Biomedicínskeho centra SAV.

Chirurg Igor Keher: Superobéznym pacientom zmenšíme žalúdok o vyše 80 percent.

Za nadváhu a obezitu nemôže genetika. Epidémia obezity je otázkou niekoľkých posledných dekád. Za také krátke obdobie sa významné posuny v našej genetike neodohrali. „To, čo sa dramaticky zmenilo, je práve náš životný štýl, ktorý charakterizuje výrazné zvýšenie dostupnosti a konzumácie kaloricky bohatej potravy, sedavý spôsob života, poruchy spánku a stres. Pri konfrontácii s takýmito podmienkami má potenciál zvýšiť svoju telesnú hmotnosť väčšina populácie – či už detí, alebo dospelých,“ vysvetľuje profesorka Barbara Ukropcová zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV.

Podľa odborníkov je obezita významným problémom aj z hľadiska závažného priebehu až smrti pri ochorení COVID-19. „Od marca 2020 pribúdajú údaje z rôznych metaanalýz o tom, že u dospelých obéznych osôb do 60 rokov je o 46 % vyššie riziko pozitivity na COVID-19, o 113 % vyššie riziko hospitalizácie, o 74 % vyššie riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti intubácie a o 48 % vyššie riziko úmrtnosti,“ upozorňuje docentka Fábryová. Medzi rizikové faktory covidu patrí aj neplnohodnotné a nevyvážené stravovanie a s nimi spojená nekvalitná výživa bohatá na nasýtené mastné kyseliny, rafinované sacharidy a cukry, chudobná na vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a antioxidanty.

Základom manažmentu je pri obezite jednoznačne úprava životného štýlu, ktorá zahŕňa najmä úpravu výživy a stravovacích návykov, pravidelnú pohybovú aktivitu a psychologické poradenstvo. Komplexná zmena životného štýlu vyžaduje dlhodobé odborné vedenie a sledovanie, ktoré môže zabezpečovať nielen lekár, ale aj výživový špecialista, tréner, fyzioterapeut, psychológ. „Na Slovensku sa komplexná starostlivosť ľuďom s obezitou už niekoľko rokov poskytuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Takisto sa začínajú kryštalizovať aj centrá pre metabolický manažment," približuje možnosti liečby Ľubomíra Fábryová.

Aby bola liečba úspešná, musí mať pacient motiváciu, ochotu spolupracovať a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu. „Redukcia hmotnosti môže byť úspešná relatívne rýchlo, ale pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami stravovacích a pohybových návykov, šanca na jej dlhodobé udržanie je nízka,“ upozornila profesorka Ukropcová.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravie a prevencia #vysoký tlak #výskum #veda #obezita #nadhmotnosť #cievna mozgová príhoda #chronické ochorenia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy