Kliešť nemá diár ani dovolenku. Dať sa očkovať sa preto oplatí celý rok

Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bolo takmer raritou "chytiť" kliešťa. Dnes je ale situácia úplne iná. Vyskytujú sa totiž už aj v mestách a na trávnikoch v záhradách. Neuniknete pred nimi ani v horách.

04.02.2022 00:00
klieste, PR, nepouzivat Foto:

Tieto drobné parazity sú prenášačmi chorôb s rizikom závažného poškodenia zdravia, a preto sa proti nim treba chrániť. A aj keď je dnes témou číslo jeden očkovanie proti covidu, podceňovať by sme nemali ani to proti kliešťovej encefalitíde. „Rastúci trend výskytu kliešťovej encefalitídy sledujeme už dlhodobo,“ uviedla epidemiologička Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodnúť pre očkovanie, je aj skutočnosť, že kliešte si už takmer „neberú dovolenku“ a ich sezóna trvá celoročne. ,,Ak si vezmeme kliešte ako také, tak na Slovensku majú celoročnú sezónu. Máme predjarné a neskorojesenné druhy, jarno-jesenné, letné i zimné kliešte. Akurát, že žijú na rôznych miestach, v rôznych krajinných typoch, biotopoch. Ak však máme na mysli kliešte, ktoré pijú krv nám ľuďom, obrazne aj doslovne, ich sezóna už začína o 2 až 3 týždne skôr ako pred 30 až 50 rokmi a končí sa neskôr," uviedol docent Branislav Peťko z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Navyše, podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne je kliešťová encefalitída najčastejšie hlásené infekčné vírusové ochorenie nervového systému na Slovensku, ktorého spúšťačmi sú infikované kliešte. Výnimočne môže dôjsť k nákaze konzumáciou potravín z tepelne nespracovaného mlieka.

Počiatočnými prejavmi ochorenia sú malátnosť, bolesti svalov a kĺbov, bolesť hlavy, zvýšená teplota, ktoré často pripomínajú chrípku. Po niekoľkých dňoch zdanlivého pokoja sa môžu objaviť ďalšie, oveľa závažnejšie klinické príznaky. Vírus najčastejšie napadá mozog a mozgové blany, dochádza k ich zápalu, preto sa mu ľudovo hovorí aj „zápal mozgu“. Inkubačná lehota sa pohybuje v rozmedzí 7 až 14 dní od prisatia kliešťa.

Keďže štatistiky hovoria o tom, že u 26 až 46 % pacientov pretrvávajú aj po prekonaní ochorenia dlhodobé následky najmä neurologického a psychického charakteru a približne dve percentá na následky ochorenia zomrú, očkovanie je najlepšou prevenciou.

„Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je možné celoročne, aj keď ideálne je začať očkovanie počas zimných mesiacov pred sezónnou aktivitou kliešťov. Ochranná hladina protilátok na jednu sezónu sa vytvorí po aplikácii dvoch dávok vakcíny v rozstupe 1 až 3 mesiace. Tretia dávka sa podáva 5 až 12 mesiacov od druhej dávky a zabezpečuje ochranu na 3 až 5 rokov. Po tomto období je potrebné preočkovanie jednou dávkou," dodala doktorka Kerlik.

Okrem tejto bežnej očkovacej schémy je možné absolvovať aj tzv. zrýchlenú, keď sa skráti interval medzi podaním prvej a druhej dávky očkovacej látky, keď sa druhá dávka podá už dva týždne po prvej dávke.

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) považuje vakcíny za bezpečné a vysokoúčinné. Ako príklad slúži napríklad Rakúsko, kde je zaočkovaných viac ako 92 % obyvateľstva a kliešťová encefalitída sa tam takmer nevyskytuje. Aj napriek vysokej bezpečnosti a účinnosti je očkovanie na Slovensku veľmi málo využívané, očkovať sa podľa dostupných informácií dalo doposiaľ len niečo okolo 5% ľudí.

Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy

  • Očkovanie sa zakladá na princípe „spoznania nepriateľa“. Keď pri infekcii vnikajú do tela vírusy, organizmus začne vytvárať obranné látky. Tento mechanizmus sa spustí aj vtedy, ak do organizmu vpravíme usmrtené vírusy očkovaním.
  • Kým pri infekcii dôjde k rozmnožovaniu vírusov, a teda k rozvoju ochorenia, pri očkovaní k rozmnožovaniu vírusov nedochádza. Očkovacie látky totiž obsahujú inaktivované vírusy, ktoré stratili schopnosť rozmnožovať sa. Vytvorením protilátok sa telo dokáže proti ochoreniu účinne brániť.
  • Ak sa neskôr do tela očkovaného človeka dostanú vírusy z infikovaného kliešťa, imunitný systém už „pozná nepriateľa“ a je schopný brániť sa.

Základné očkovanie sa skladá z troch dávok podávaných do svalu, pričom ochrana proti infekcii nastupuje 14 dní po podaní druhej dávky. Ak sa očkovanie začína v zimných mesiacoch, používa sa klasická očkovacia schéma, teda prvá dávka v 0. deň, druhá o 1 až 3 mesiace a tretia dávka o 5 až 12 mesiacov po druhej dávke. Pri začatí očkovania v letných mesiacoch sa využíva zrýchlená schéma, keď odstup medzi prvou a druhou dávkou je 14 dní, aby sa čo najskôr dosiahla ochrana pred vznikom nákazy. Tretia dávka sa aplikuje o 5 až 12 mesiacov rovnako ako pri klasickej schéme. Prvé preočkovanie sa pri oboch schémach vykoná po troch rokoch a každé nasledujúce očkovanie po uplynutí piatich rokov. Výnimku tvoria seniori nad 60 rokov, u ktorých sa i pri ďalšom preočkovaní odporúča 3-ročný interval vzhľadom na zníženú imunitu u starších ľudí. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne štandardizované odporúčania pre intervaly posilňovacích dávok. Predĺžené booster intervaly môžu byť výhodné pre zníženie nákladov na očkovanie, ako aj zlepšenie "compliance“ pacientov).

ockovanie, PR, nepouzivat

Zaujímavosti o kliešťoch:

  • V rôznych fázach vývoja vydrží kliešť obyčajný veľmi dlho bez potravy. Pri podmienkach v laboratóriu vydržali kliešte, ktoré boli predtým plne nasaté, až 10 rokov bez potravy. Vo voľnej prírode žijú zhruba 3 až 5 rokov.
  • Samce kliešťov hynú po párení, samičky hynú po nakladení vajíčok.
  • Pri hľadaní potravy slúži kliešťom tzv. Hallerov orgán, ktorý funguje ako chemoreceptor a je schopný rozpoznať látky vylučované živočíchmi, ako je amoniak, oxid uhličitý alebo kyselina mliečna.
  • Kliešte nepadajú zo stromu, ako sa často tvrdí, ale na svoju obeť čakajú na steblách trávy, na kríkoch či kmeňoch stromov.
  • Sú schopné prežiť celý program v automatickej práčke pri 40 °C.
  • Prežijú až 3 týždne pod vodou, preto ich nikdy nesplachujte do toalety alebo umývadla.
  • Popri komároch sú kliešte najväčšími prenášačmi chorôb, v Európe majú v tomto ohľade dokonca prvenstvo.
  • V niektorých regiónoch je viac ako 50 % kliešťov infikovaných boréliami.
  • Prezimujú v myších norách, kde sú schopné prežiť aj teploty okolo –15 °C.
  • Sú aktívne už pri 5 °C, takže sa môžu vyskytnúť aj na jeseň alebo v zime.
  • Celosvetovo existuje viac ako 900 druhov kliešťov.

PP-TCV-SVK-0002, schválené február 2022

Pfizer-baner-600x109-2 2022
chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy