Vertigo: Vnútorné ucho vie rozkrútiť náš svet

Príčiny môžu byť veľmi rôznorodé – od porúch srdcového rytmu, nízku hladinu cukru, tetániu, neurologické či cievne ochorenia až po choroby vnútorného ucha. Jednou z najčastejších príčin tzv. epizodických závratov, ktoré súvisia s orgánom rovnováhy v našom vnútornom uchu, je tzv. benígne paroxyzmálne polohové vertigo. Diagnóza so zložitým názvom má skratku BPPV.

Závrat je jedným z najčastejších príznakov udávaných pacientmi pri návšteve všeobecného lekára, píše vo svojom odbornom článku pre Neurológiu a prax doc. MUDr. Štefan Sivák, PhD., z Martina. Pacienti popisujú závrat ako rotáciu, pocit plávania, pocit na odpadnutie a tento príznak je veľmi nešpecifický, pretože príčiny môžu byť vestibulárne (napr. Ménierova choroba), ale aj nevestibulárne (kardiogénne vertigo, čiže súvisiace s nedokrvením), ďalej môžu byť príčiny periférne (benígne paroxyzmálne polohové vertigo) a viaceré ďalšie.

Viaceré výskumy preukázali, že vo veku 30–40 rokov je najčastejšou príčinou akútneho závratu benígne paroxyzmálne polohové vertigo, tzv. BPPV. Pre ťažký názov budeme používať túto skratku. Stav sa prejavuje krátko trvajúcim rotačným závratom, ktorý vyprovokuje zmena polohy hlavy. Pre závraty tohto typu sú typické opakované epizódy v trvaní niekoľkých sekúnd, maximálne minút. Sú tzv. reprodukovateľné, čo znamená, že ich možno opakovane vyvolať tým istým pohybom.

Ako v hre s guľôčkou

BPPV je najčastejšou príčinou periférneho vestibulárneho závratu v populácii a jeho výskyt sa zvyšuje s vekom. Pre priebeh BPPV je typické, že závraty po tzv. repozičnom manévri (o cvičebných manévroch píšeme neskôr) ustúpia a pacient je rôzne dlhý čas úplne v poriadku. Istému malému percentu pacientov problémy pominú aj bez zacvičenia, ale sú pacienti, ktorí sa s týmto problémom trápia veľmi dlho a putujú od jedného odborníka k druhému. U približne 30–40 % dochádza k recidíve (návratu) príznakov, čiže ich problémy sa po určitom čase vrátia, aj keď sa už mali dobre. "Pri BPPV problém vyvolávajú konkrétne zmeny polohy,“ vysvetľuje ORL lekárka a otoneurologička MUDr. Zuzana Pospíšilová z Otoneurologickej a vestibulologickej ambulancie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda UNB v Bratislave.

Foto: SHUTTERSTOCK

ucho, uši, ORL Pri BPPV problém vyvolávajú konkrétne zmeny polohy.

Vestibulárny systém je zložený z centrálnej a periférnej časti. Rovnovážny aparát je súčasťou labyrintu vnútorného ucha. Je tvorený aj troma drobnými kanálikmi, ktoré sú vyplnené špeciálnou tekutinou, tzv. endolymfou, a bunkami citlivými na pohyb hlavy. "Tieto kanáliky rozdeľujeme na predný polkruhovitý kanálik, zadný a horizontálny kanálik. Každý z nich má jednu stranu uzatvorenú a jednu otvorenú. Z rôznych príčin, ktoré nie vždy dokážeme presne určiť, sa stane, že z vnútornej oblasti labyrintu sa odtrhnú kryštáliky, nazývame ich otolity, a začnú si v tekutine voľne plávať. Pri rôznych polohách tela a hlavy vedia tieto kryštáliky vycestovať do jednotlivých kanálikov vnútorného ucha, dráždia spomenuté bunky a spôsobujú opakované závraty. Kryštáliky najčastejšie vycestujú do zadného (u 80–90 % pacientov), zriedkavejšie do horizontálneho a pomerne zriedkavo do predného kanálika,“ vysvetľuje odborníčka. Odborníci vedia s pomocou špeciálnych diagnostických manévrov zistiť, v ktorom z kanálikov sa kryštáliky nachádzajú. A existujú ďalšie, tzv. repozičné manévre (sú aj na internete na youtube), s pomocou ktorých je možné kryštáliky otvoreným koncom z kanálikov dostať naspäť do stredu labyrintu. Čiže na miesto, kde nebudú zbytočne dráždiť bunky citlivé na pohyb. Je to ako v tej hre s guľôčkou, ktorú potrebujete cez labyrint chodbičiek dostať do jamky.

Dôležité je poznať repozičné manévre!

Odborníci tomu hovoria, že u pacienta je pozitívny diagnostický manéver na zadný kanálik (odborník to vidí podľa pohybov jeho očí). Cieľom terapie je hýbať sa v rovine kanálika a pohnúť kryštálikmi plávajúcimi v tekutine vnútorného ucha. "Časť pacientov povie, keď ste mnou pohli, otočil sa mi svet a už som v poriadku,“ hovorí MUDr. Pospíšilová. "Aj keď my tie kryštáliky takzvane vysypeme, pacient sa ešte môže istý čas cítiť, akoby chodil po vode. Neznamená to, že ten manéver nebol úspešný. Tie krátke závraty vymiznú. Pacientom sa po uskutočnení repozičného manévra odporúča vyhýbať sa istý čas provokačným polohám. Hovorí sa tomu porepozičný režim. Najblížších 48 hodín sa odporúča ležať s mierne vyvýšenou hlavou(najlepšie v 45 stupňovom uhle), jeden týždeň od repozičného manévra neležať na postihnutej strane a aspoň týždeň sa vyhýbať extrémnemu predklonu a záklonu hlavy.

Je optimálne, ak repozičné manévre, najmä ten pri BPPV zadného kanálika (tzv. repozičný manéver podľa Epleyho alebo Semondov), ovládajú aj všeobecní lekári či fyzioterapeuti a pohyblivejší pacienti sa ho časom môžu naučiť robiť aj sami. „Je veľmi dôležité urobiť to správne, pretože stačí zmeniť otočenie hlavy a zmeníte prúdenie v kanáliku a kryštáliky sa neprehodia do tej polohy, kde je kanálik otvorený,“ zdôrazňuje odborníčka.

Na youtube kanáli nájdete tieto repozičné manévre nakrútené v nemocnici Zvolen.

Po anglicky je video tu:

Pod videami nájdete komentáre ako: "Tento manéver mi neuveriteľne pomohol. Bola som šokovaná, že trojminútové cvičenie môže byť také efektívne!“ "Po troch týždňoch závratov, nevoľností a neschopnosti šoférovať som po troch opakovaniach tohto cviku úplne v poriadku!“ Treba však zdôrazniť, že tieto repozičné manévre sa nikdy necvičia preventívne.

Kryštáliky nielen cestujú, ale môžu sa aj prilepiť

Keď kryštáliky voľne cestujú v kanálikoch, hovorí sa tomu kanalolitiáza. Môže sa však stať, že neplávajú voľne a na nežiaducom mieste sa prilepia – tzv. kupulolitiáza. Na to tiež existujú cviky v snahe dosiahnuť, aby sa kryštáliky odtrhli a bolo ich možné "vyliať“ tam, kam patria.

Pri BPVV je kauzálnou liečbou (liečbou príčiny problémov) už spomínaný repozičný manéver. Čiže odstránenie kryštálikov z miesta, kde dráždia, a ich presun do miesta, kde nezavadzajú. Ale pacienti sú v riziku, že v budúcnoti sa tento problém opakovane objaví. Vyššie riziko je u takých, čo ležia dlhú dobu na jednom boku. Takisto sa pozorovalo, že ženy s osteoporózou majú tento problém častejšie. Dôležité je užívanie vápnika a vitamínu D.

Ak má pacient nepríjemné príznaky v podobe vracania, je možné ich dočasne tlmiť tzv. antiemetickou liečbou (podávajú sa rovnaké lieky ako pri cestovnej nevoľnosti). Tieto lieky sa niekedy podajú aj na prevenciu vracania pri vyšetrení (a stanovovaní diagnózy BPPV), pretože toto vyšetrovanie spočíva v polohovaní pacienta. Účinnú látku betahistín má význam podávať, ak je BPPV súčasťou iného ochorenia, napr. Ménierovej choroby, vestibulárnej migrény a podobne.