Princípom rádiofrekvenčnej ablácie je termické poškodenie chorej žily zvnútra, robí sa na hlavnej žile, tzv. saphena magna. Snažíme sa preniknúť čo najbližšie k hlavnej stehennej žile, približne na 5 cm. Musíme však byť opatrní a nemôžeme ísť až úplne na hranicu, pretože keby sme poškodili hlavnú stehennú žilu, mohlo by dôjsť k odumretiu končatiny. V mieste, ktoré je ponechané medzi stehennou žilou a saphenou magna, môže nastať recidíva. Recidívy sú, samozrejme, menšie ako pôvodný nález.
Skleroterapia, respektíve sklerotizácia je podávanie cudzorodej látky, ktorá vyvoláva zápal v žile. Pri sklerotizácii sa do žíl aplikuje sklerotizačný roztok alebo pena. Ide o tú istú látku, roztok sa dá napeniť. Pena sa dáva do väčších žíl, pri žilách s menším priemerom sa aplikuje roztok. Pichajú sa priamo do chorých žíl. Ideálne štyri týždne po zákroku by si mal pacient nohu bandážovať.
Najlepšie stiahnutie po sklerotizácii je elastický obväz, ktorý kopíruje nohu lepšie ako kompresívna bandáž. Čím dlhšie si pacient nohu bandážuje, tým lepšie. Cieľom je, aby zápal spôsobil zlepenie žíl. Len čo ich uvoľníme a vznikne nový prietok, bola celá sklerotizácia zbytočná a nastane recidíva.
Pri skleroterapii dochádza dosť často k poškodeniu okolitého tkaniva a môže vznikať skleróza podkožia či hyperpigmentácie kože. Ide o selektívnu liečbu, určenú len pre niektorých pacientov.
Názory lekárov na sklerotizáciu sa rôznia. Zákrok vyvolá zápal v chorej žile/žilách, ale tým, že krvný prúd pokračuje ďalej do tela, vzniká riziko, že sa zápal zanesie aj niekde inde. Sklerotizácia nie je odporúčaná všetkými lekármi, z hľadiska toho, že látka, ktorá vyvoláva zápal, môže ľahšie uniknúť do centrálneho systému. V zdravom tkanive nemusí robiť žiadne problémy, ale v prípade nejakých iných ochorení alebo v starobe môže zanechať následky. V súčasnosti však nie je dokázaný jednoznačný súvis medzi sklerotizáciou a vznikom zápalov niekde inde v organizme.
Vhodnosť pacienta na sklerotizáciu treba vždy dôkladne zvážiť. Najlepšie obdobie na zákrok je hlavne zima. Počas pandémie by som zákroky tohto druhu radšej neodporúčal, pretože vírusové ochorenia, ako je aj COVID-19, zvyšujú riziko zápalov. Takisto aj očkovanie zvyšuje riziko zápalu žíl.
Paradoxom sklerotizácie je, že sa principiálne snažíme z tela odstraňovať voľné kyslíkové radikály a všetky toxíny, znižovať CRP, aby sme mali v tele čo najnižší zápal. Na druhej strane ale potom pichneme sklerotizačnú látku, ktorá zápal vyvoláva.