1. MÝTUS – Kliešte skáču zo stromov
Fakty: Kliešte sa vyskytujú prevažne v tráve alebo na nízkych porastoch v závislosti od vývojového štádia. Na hostiteľa čakajú, nechodia za ním. Ich pohyb je veľmi obmedzený, držia sa nízko v krovinách alebo v tráve. Pri vyhľadaní hostiteľa im pomáha tieň, ktorý hostiteľ vrhá, telesné teplo, pach a vibrácie, ktoré spôsobuje svojím pohybom. Kliešte častejšie napadnú mužov ako ženy. U detí sa 75 % kliešťov nachádza na hlave, keďže deti sa pre svoj vzrast pohybujú bližšie k vegetácii ako dospelí.
2. MÝTUS – Kliešte žijú iba v lese
Fakty: Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Stretnúť sa s na nimi môžete aj na záhrade, na lúke či v mestskom parku. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek. Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trnavský kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.
3. MÝTUS – Najviac kliešťov sa objavuje uprostred leta
Fakty: Kliešte začínajú byť aktívne pri 5 °C, takže za ideálne vlhkého počasia ich môžeme nájsť už v marci či v novembri. Klimatické zmeny spôsobili zmeny sezónneho výskytu kliešťov na Slovensku za posledných 20–30 rokov. Pri vysokých teplotách chýba vo vzduchu vlhkosť, preto sa kliešte počas horúcich letných dní ukrývajú a prežívajú prisaté na hlodavcoch.
4. MÝTUS – Kliešte napádajú najmä osoby so „sladkou“ krvou, pomáha cesnak alebo pivo
Fakty: Dospelé jedince kliešťa čakajú na vhodného hostiteľa so zdvihnutými prednými pármi končatín, kde majú tzv. Hallerov orgán. Je to sústava receptorov citlivých na pach, vlhkosť, teplotu a oxid uhličitý. Tento orgán je veľmi dôležitým čuchovým orgánom pri vyhľadávaní hostiteľa. Ovplyvňovanie správania kliešťov pomocou konzumácie cesnaku či piva nebolo vedecky dokázané, preukázateľný odpudivý účinok (dočasný) majú iba repelenty. Nie každý človek je vhodným hostiteľom pre kliešťov, približne 20 % ľudí v živote na sebe prisatého kliešťa nenašlo. Prečo sa kliešte na niektorých ľudí vôbec neprisajú, nie je dodnes presne objasnené.
5. MÝTUS – Ochráni vás svetlé oblečenie
Fakty: Farba oblečenia nehrá rolu. Svetlá látka má len tú výhodu, že na nej kliešťa ľahšie zbadáte. Je vhodné voliť oblečenie, ktoré zakrýva ruky a nohy. Do prírody je vhodné voliť dlhé svetlé nohavice zakončené dole gumičkou a tričko s dlhými rukávmi.
6. MÝTUS – Prisatého kliešťa treba najskôr udusiť
Fakty: Platí zásada, že kliešte by sa mali odstrániť správne a čo najrýchlejšie. Na vybratie dospelej samičky je najlepšie použiť pinzetu, ktorou sa uchytí čo najbližšie pri koži. Následne treba kliešťa jeden- dvakrát vykývať, aby sa samička odlepila, a potom už len ľahko potiahnuť proti koži a kliešť je bezpečne von. Drobnú nymfu možno vybrať aj navlhčeným gázovým tampónom priloženým na kliešťa, pričom malými krúživými pohybmi s ľahkým tlakom na kožu sa uvoľní. Ak by sa takto vyberala samička, s istotou sa vylomí a fixačný orgán ostane v koži. Nevyhnisá, ale sa opuzdrí a zostane v koži ako malá hrčka pomerne dlho. Ak hlavička pri vyberaní ostane v koži, treba ju vybrať ako triesku ihlou. Miesto po kliešťovi treba vydezinfikovať. Najlepšie jódovou tinktúrou, ktorá preniká aj do tkaniva cez ranu a likviduje prípadnú lokálnu kožnú infekciu. Viac o tom, ako odstrániť kliešťa TU.
7. MÝTUS – Záhrada nie je les, pri dome mi nebezpečenstvo nehrozí
Fakty: Hygienické stanice opakovane upozorňujú, že kliešte sa môžu bežne nachádzať aj v mestskej zástavbe. Môžu sa teda nachádzať aj na záhrade, najmä vo vyššej tráve či nahromadenom lístí. Správnou starostlivosťou o záhradu je možné riziko výskytu kliešťov minimalizovať – ide predovšetkým o pravidelné kosenie trávy či oddelenie tienistých a zarastených častí záhrady od trávnika pomocou kamienkov.
PP-TCV-SVK-0031, schválené apríl 2022
