Hypertenziou trpí až 50 % dospelých. Jediný spôsob, ako sa o diagnóze dozvedieť, je nechať si správne odmerať krvný tlak. Vysoký tlak totiž nebolí a nemá špecifické príznaky, priamo však ohrozuje život.
„Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie až 46 % dospelých netuší, že trpia hypertenziou. Komplikácie sa začnú objavovať postupne, vedú k vážnym zdravotným následkom a odvrátiteľným predčasným úmrtiam,“ informoval Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu Úradu verejného zdravotníctva. Vysoký tlak nadmerne zaťažuje srdce, ktorého svalstvo musí vyvíjať viac námahy, aby dokázalo pumpovať krv v tele. Trpia aj cievy, ktorými sa krv v tele prepravuje – poškodzuje sa ich vnútorná výstelka, v dôsledku čoho sa v nich môžu usádzať tuky a vznikať krvné zrazeniny.
Vysoký tlak tak spôsobuje okrem poškodenia srdca aj poškodenie mozgu, obličiek alebo očí. Zasiahnutý je celý krvný obeh, takže transport krvi, a tým aj kyslíka a živín od srdca k dôležitým orgánom prebieha ťažšie. Ak sa na vysoký krvný tlak zavčasu nepríde a nelieči sa, môže mať tento stav za následok ischemickú chorobu srdca, infarkt myokardu či mozgovú mŕtvicu.
Čítajte viac Hypertenzia: Ste v správnych číslach?
Varovaním môžu byť prejavy ako ranné bolesti hlavy, krvácanie z nosa, nepravidelný tlkot srdca, zhoršenie zraku a bzučanie v ušiach.
Objavuje sa aj u mladších ľudí, dokonca sa vyskytuje už aj u dospievajúcej mládeže. Ideálna hodnota krvného tlaku je 120/80 mm Hg. Pokiaľ jeho hodnota dlhodobo prekračuje hodnotu 140/90 mm Hg, tento stav možno označiť ako hypertenziu.
„Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií je v kardiologických ambulanciách s hypertenznými chorobami sledovaných viac ako 225-tisíc pacientov, čo je suverénne najviac spomedzi diagnóz,“ uviedla hovorkyňa centra Alžbeta Sivá.
„Počet liečených hypertonikov na Slovensku je len vrcholom ľadovca. Predpokladá sa, že približne polovica sa nielen nelieči, ale o svojom ochorení ani nevie. Vysoký tlak tak môže mať vyše 1,5 milióna obyvateľov. Dôležité je pravidelne absolvovať preventívne prehliadky a v domácom prostredí si v pokoji občas zmerať krvný tlak. Pokiaľ zistíte jeho vyššie hodnoty, obráťte sa na svojho všeobecného lekára,“ radí Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska. Všeobecný lekár má podľa jej slov možnosť pacienta nielen kompletne vyšetriť a urobiť EKG, ale aj vykonať moderné vyšetrenie cievneho systému a 24-hodinový monitoring výšky krvného tlaku. Neliečená hypertenzia môže totiž okrem spomenutých ochorení viesť aj k poškodeniu zraku, obličiek, k problémom s pamäťou či k demencii.
Problémom s vysokým tlakom však môžeme predísť. Dôležitá je vyvážená zdravá strava, pravidelný pohyb a udržiavanie si adekvátnej telesnej hmotnosti. Nevyhnutné je tiež vyhýbať sa pitiu veľkého množstva alkoholu, fajčeniu či stresu.