K najzávažnejším poškodenia patria poškodenia mozgu – krvácanie do mozgu alebo ischemická cievna mozgová príhoda, koronárna choroba srdca, srdcový infarkt, zlyhanie obličiek, poškodenie až strata zraku, ateroskleróza. Ľudia s hypertenziou majú až 2,5-krát väčšie riziko rozvoja cukrovky.
- Vysoký tlak môže spôsobiť poškodenie stien tepien. Srdce tak musí viac pracovať, aby pumpovalo krv. To spôsobuje zhrubnutie jeho stien a relatívne nedokrvenie. Výsledkom sú bolesti na hrudníku pri námahe alebo strese – tzv. angina pectoris.
- Neliečená hypertenzia môže spôsobiť poškodenie mozgu – krvácanie do mozgu alebo ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Tepna v mozgu zásobujúca mozog krvou sa môže u pacienta s hypertenziou upchať krvnou zrazeninou, čo poznáme aj pod pojmom ischemická mŕtvica. V prípade prasknutia takejto cievy hovoríme o krvácaní do mozgu, čiže o cievnej mozgovej príhode. Obidva prípady dokážu spôsobiť ochrnutie, kómu či dokonca smrť.
- Ako vysoký tlak spôsobuje mozgovú príhodu? Hypertenzia vystavuje cievy neustálemu stresu. Je to podobné ako s pneumatikou, ktorá sa príliš nahusťuje a raz praskne. Príliš veľká sila vnútri cievy poškodzuje jej steny a tie slabnú. Mŕtvicou sú najviac ohrození starší ľudia a tí, ktorí už prežili mozgovú porážku.
- Mozgová porážka nastane, keď v krvnom riečisku privádzajúcom do mozgu kyslík a živiny praskne cievka alebo sa upchá krvnou zrazeninou. Zastavenie prívodu krvi zabráni okysličovaniu postihnutej časti mozgu. Bez kyslíka nervové bunky v danej časti prestávajú fungovať a do niekoľkých minút odumierajú. Nasleduje porucha hybnosti (tŕpnutie alebo oslabenie končatín), mimických a očných svalov, problémy s artikuláciou, nemožnosť vysloviť želané slovo, rozprávanie „od veci“, v ťažších prípadoch porucha vedomia alebo dokonca smrť.
- Neliečený vysoký tlak vedie postupne k zlyhaniu obličiek, ktoré si následne vyžaduje liečbu dialýzou alebo transplantáciu. Na druhej strane aj samotné ochorenia obličiek na podklade iných diagnóz môžu spôsobiť vysoký tlak – v takom prípade hovoríme o tzv. sekundárnej hypertenzii (vzniká v dôsledku iného vážneho ochorenia), pretože obličky sú významným regulátorom hodnôt krvného tlaku. Sekundárnu hypertenziu spôsobuje aj zúženie tepien privádzajúcich krv do obličiek, čo sa v odbornej praxi nazýva stenóza renálnej artérie. Keď sú obličky vystavené nízkemu prietoku krvi, správajú sa tak, akoby k tomu došlo v dôsledku dehydratácie. Reagujú teda uvoľnením hormónov, ktoré stimulujú telo k zadržiavaniu sodíka a vody. Cievy sa potom plnia tekutinou a krvný tlak stúpa. Zúženie jednej alebo oboch obličkových tepien je najčastejšie spôsobené aterosklerózou alebo kôrnatením tepien. Ide o ten istý proces, ktorý vedie k infarktom a mozgovým príhodám.
Čítajte viac Kolísanie krvného tlaku? A máte dosť minerálov?
- Poškodenie periférnych artérií: Lekári sa každodenne stretávajú vo svojich ambulanciách s pacientmi trpiacimi upchatím ciev v oblasti dolných končatín, ktoré spôsobujú bolesti pri chôdzi, čo vidíme v podobe prerušovaného krívania. Treba si uvedomiť, že bez rýchleho odborného zásahu môže úplné uzavretie tepny viesť ku gangréne, čiže k odumretiu tkaniva.
- Poškodenie očí: Vysoký krvný tlak sa prejavuje aj na poškodení krvných ciev v oku, odborne sa tomuto stavu hovorí retinopatia. Zvýšený tlak dlhodobo ovplyvní nielen veľké cievy, ale aj drobné cievky sietnice, pretože dochádza k ich sťahovaniu, keďže majú obmedzený prietok krvi, a tak i prísun výživných látok. Sietnica je vrstva tkaniva nachádzajúca sa v zadnej časti oka, pričom táto vrstva transformuje svetlo na nervové signály, ktoré sa potom posielajú do mozgu. Keď je tlak príliš vysoký, steny sietnicových ciev zhrubnú. Môže to spôsobiť zúženie priesvitu ciev a následné obmedzenie prítoku krvi do sietnice, dôsledkom čoho existuje riziko straty zraku. Vyšetrením očí sa dajú odhaliť takisto iné závažné ochorenia. Cievy v oku sú totiž jediné cievy, ktoré sú pozorovateľné voľným okom. S pomocou medicínskych prístrojov očný lekár odhalí, či sú zasiahnuté aterosklerózou, alebo sa na nich prejavila hypertenzia.