„Výskyt medzi jednotlivými krajinami je veľmi rozdielny, a napriek významným pokrokom v odhaľovaní príčin (genetické pozadie a vplyvy prostredia, spôsob života), zatiaľ nedokážeme uspokojivo vysvetliť rozptyl prevalencie od 1 do 25 percent populácie," dodal docent Solovič.
Slovensko patrí spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v Európskej únii. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami. Ľudia s astmou, alergiou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sú prví, ktorí takéto zmeny pocítia.
„Kvalita ovzdušia určuje, ako astmatici a alergici zvládnu deň. Merania pritom ukazujú, že ani jedno zo slovenských miest nedosahuje potrebnú kvalitu ovzdušia. Mestá, ktoré majú najmenej znečistený vzduch – Bratislava, Malacky Senica – prekračujú prijateľnú normu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dvoj- až trojnásobne. Väčšina slovenských miest prekračovala limit troj- až päťnásobne,” upozorňuje Andrej Vilim zo Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov.
Zlá kvalita ovzdušia vystavuje väčšiemu riziku najmä deti. „Deti sú menšie, takže dýchajú nižšie, nemajú ešte vyvinutý dýchací a imunitný systém a hlavne majú užšie dýchacie cesty,” upozorňuje Ondřej Mikeš, český odborník na kvalitu ovzdušia z Masarykovej univerzity v Brne. Priedušková astma predstavuje najčastejšie chronické ochorenie dýchacieho systému u detí, pričom jej vplyv na ďalší život človeka môže byť dramatický.
Čítajte viac Astma vo svete enormne rastie. Viete, čo najviac znečisťuje ovzdušie v mestách?
„Zatiaľ čo v detskom veku je väčšina astmy alergická, u dospelých narastá výskyt aj iných foriem astmy, a to vrátane nealergickej, ktorá je často ťažko liečiteľná,“ uvádza profesor Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).
Znečistenie ovzdušia zásadným spôsobom prispieva nielen k zhoršeniu existujúcej astmy, ale je jedným z kľúčových faktorov pri zvyšovaní rizika vzniku astmy. „Zameranie sa na zlepšenie znečistenia ovzdušia predstavuje významnú súčasť komplexného pohľadu na liečbu a prevenciu astmy, ale aj alergií všeobecne“, dodáva profesor Jeseňák.
V mestách, v ktorých žijú traja zo štyroch Európanov, je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia cestná doprava. Autá vypúšťajú znečisťujúce látky práve v našej dýchacej zóne. Deti bývajú vystavené znečistenému ovzdušiu pravidelne cestou do a zo školy a, žiaľ, aj pred školou či škôlkou, kde sa emisie z áut koncentrujú vo väčšej miere najmä v čase rannej špičky v dôsledku fenoménu „mama taxi“. Môže ísť o zvýšené koncentrácie oxidov dusíka, prachových častíc a benzénu. Kvalitu ovzdušia sledujú pravidelne monitorovacie stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
„Keď ideme von, automaticky kontrolujeme, aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj pre kontrolu kvality ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie, najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva, kam radíme malé deti, tehotné ženy, seniorov a aj chronicky chorých pacientov vrátane astmatikov. O aktuálnom stave ovzdušia sa môžete pravidelne dozvedieť na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rámci Spravodajstva o kvalite ovzdušia alebo cez našu webovú aplikáciu dnesdycham.sk,“ doplnila Veronika Basta z Referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair.sk) na ministerstve životného prostredia.