Ak smrť nezapríčiní napríklad autonehoda, o dĺžke života rozhodujú tiež gény a do veľkej miery aj životospráva. Teda čo jeme, koľko toho jeme a v neposlednom rade, koľko sa hýbeme.
Každá etapa života pozná svoje ohrozenia. Malé dieťa to má komplikované, len čo príde po prvýkrát do kolektívu. Často bojuje s infekciami, chrípkami a prechladnutím, lebo jeho imunitný systém sa stále vyvíja. Témou číslo jeden dospelej populácie medzi 30–40 rokom života je zas stres. Je vinníkom mnohých chorôb a častokrát si s ním nevieme dať rady. A staroba? Tá má tých problémov najviac. Mnohí by ju označili za najkrajšie obdobie plné relaxu a oddychu, keby slúžilo zdravie a neubúdali sily. Starnúcich ľudí trápi, že im už všetko „odchádza“. Postupne horšie vidia, ochorejú podstatne ľahšie ako voľakedy, sú náchylnejší na osteoartritídu (zápal kĺbov spôsobený opotrebovaním) a osteoporózu (strata hutnosti kostí) a rakovinu.
Sú však aj ľudia, ktorí si starobu vyslovene užívajú. Sú to šťastlivci, ktorý počas života neholdovali alkoholu, nikotín bol pre nich veľkou neznámou a vo väčšine prípadov veľa športovali. Existuje však aj recept na to, ako si zdravie uchovať aj v starobe. Na to, aby sme začali cvičiť a rozumnejšie sa stravovať, nikdy nie je neskoro. Práve kombinácia zdravej stravy a pohybu sa postarajú o to, aby naše telo bolo aktívne a neochorelo tak jednoducho. Hovorí sa, že na dôchodku už je čas na všetko. Predovšetkým by mali všetky sily pozbierať fajčiari a s touto závislosťou jednoducho seknúť. Aj v tomto prípade platí, že nikdy nie je neskoro.
Stále je reč o fyzickom zdraví. Popri ňom je však aj zdravie duševné. Snom každého človeka je uvažovať triezvo až do smrti, byť pri vedomí, vedieť o sebe, poznať rodinu a známych, všetko si pamätať. Človeku nemusí byť hneď diagnostikovaná Alzheimerova choroba, krátkodobá pamäť sa stáva menej výkonnou tak či tak. Tá dlhodobá sa však dá podporovať. Recept je jednoduchý. Pracovať čo najviac s mozgom, posilňovať ho. Veľa čítať, lúštiť krížovky, sudoku, riešiť hádanky s vnúčatami alebo hrať šach či hoci začať sa učiť ďalší cudzí jazyk. To všetko sú duševné činnosti.
Medzi cvičenia, ktoré sú vhodné aj pre seniorov, (teda nie sú príliš namáhavé a nehrozí úraz), patrí joga, taj-či a relaxačné cvičenia. Spomenuté cvičenia sa postarajú predovšetkým o podporu koncentrácie, odbúrajú aj prípadný stres. Každý pohyb je dobrý, mal by ho však odsúhlasiť lekár. Každopádne, kto sa veľa hýbe, zásobuje si mozog kyslíkom a živinami.