Hyperaktívny mechúr nie je len ženská záležitosť

K príznakom patrí urgencia – nútenie na močenie, ktoré je nepríjemné a bolestivé a rozhodne rozdielne od normálneho nutkania v prípade zdravého močového mechúra, ktoré sa dá odložiť. „Toto sa zniesť nedá a dochádza k okamžitému úniku moču,“ opísal primár urologického oddelenia FNsP v Skalici, Doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD.

Ďalším príznakom je frekvencia močenia. Sú jedinci, ktorí močia viac ako sedemkrát, nič výnimočné však nie je ani tridsaťkrát denne. Tretina má únik moču, lebo urgenciu nedokáže utlmiť a veľká väčšina má močenie v noci (tzv. noktúria) – viac ako jedno močenie počas spánku, pričom niektorí sa v noci zobudia aj šesťkrát. Takýto človek má, prirodzene, na druhý deň zníženú výkonnosť.

Na porovnanie: Kým zdravý človek močí denne asi šesťkrát, stredne ťažký pacient s hyperaktívnym močovým mechúrom asi trinásťkrát. Kým ten zdravý vymočí asi 1770 ml denne, chorý 940 a v porovnaní so zdravým oveľa menšie porcie.

Kedysi sa predpokladalo, že hyperaktívny močový mechúr je ženská záležitosť. Dnes ženy síce prevládajú nad mužmi, ale možno len o jedno percento. (Hyperaktívny močový mechúr trápi 15 percent mužov a 16 percent žien). V mladších vekových skupinách prevládajú ženy, muži v tejto štatistike začínajú prevládať zas po 70-tke. Aj zväčšená prostata môže podľa slov urológa Marenčáka hrať úlohu pri vzniku hyperaktívneho močového mechúra.

Hyperaktívny močový mechúr je spojený aj s inými ochoreniami. Častý je pri hypertenzii, obezite, cukrovke, depresii, astme a podobne. A je významný rizikový faktor nedobrovoľného úniku moču. „Ten, kto má hyperaktívny močový mechúr dlhšie, má veľký predpoklad, že bude mať aj únik moču. Tretina z nich má na začiatku a ďalší neskôr,“ informoval urológ Marenčák.

Žiť s hyperaktívnym močovým mechúrom nie je príjemné. V prvom rade ide o pocit straty sebaúcty. „Má to dopad aj na rodinný život, pracovnú výkonnosť, obrovsky to zasahuje do súkromia a kvality života každého človeka,“ zhodnotil MUDr. Marenčák a pripomenul, že liečba je relatívne jednoduchá, ak sa diagnostikuje včas. Nebolí, pacientovi sa odoberá len krv. „Pacient, ktorý sa sťažuje na časté nutkanie na močenie, však môže mať zväčšenú prostatu, kamene, operačný preparát, ale aj nádor mechúra,“ vymenúva urológ. Cieľom liečby hyperaktívneho močového mechúra je znížiť nutkavý pocit močenia a tým aj frekvenciu močenia a epizód úniku moču a zvýšiť objem vymočeného moču.

Možností, ako hyperaktívny močový mechúr liečiť, existuje viac. Konzervatívna liečba, farmakoterapia, neuromodulácia a intravizikálna liečba (pre pacientov, ktorým sa dokáže neurogénna porucha). Chirurgická liečba sa vykonáva až po vyčerpaní a zlyhaní všetkých dostupných konzervatívnych neinvazívnych liečebných metód, ak sú poškodené obličky. Do úvahy sa vždy berú vedľajšie účinky a účinnosť liečby.

V prípade konzervatívnej liečby ide o rôzne zásahy do životosprávy – zníženie príjmu kofeínu, čaju a sýtených nápojov, treba tiež dbať na pravidelné močenie. „Konzervatívne spôsoby liečby sú fajn. Neublížia, ale účinnosť je malá,“ upozornil urológ.

Močový mechúr sa dá aj trénovať. Jedinec, ktorý chodí močiť každú polhodinu, vydrží a pôjde močiť raz za hodinu aj za cenu toho, že sa pomočí. Mechúr by si mal týmto spôsobom zvyknúť a časom sa naučiť na močenie raz za dve hodiny. Podľa urológa Marenčáka majú zmysel aj cvičenia. „Ak vycvičíte panvové dno, posilníte svalstvo a tiež spätne do mozgu idú signály, ktoré nutkanie na močenie utlmia. Pacient však musí byť v cvičení vytrvalý.“

Všetky inhibítory muskarínových receptorov vedú u pacientov s hyperaktívnym močovým mechúrom k subjektívnej úľave, k predĺženiu času medzi mikciami a k zvýšeniu funkčnej kapacity močového mechúra. V štúdiách boli antimuskariniká účinnejšie ako placebo, avšak majú relatívne vysoký výskyt nežiadúcich účinkov (nepríjemný pocit sucha v ústach, zastreté videnie a podobne), uviedol MUDr. Marenčák.