„Už sme natoľko premorení, že bežne pribúdajú dva-, trikrát prekonaní a stáva sa z toho bežná viróza, s ktorou sa musíme naučiť žiť. Tí, čo už covid prekonali, sú na tom lepšie, pri opakovanom ochorení by mali mať ľahší priebeh, ak sa im, samozrejme, medzitým nezhoršil zdravotný stav z nejakého iného dôvodu. Stále platí, že ohrození sú starší a polymorbídni pacienti, čiže takí, čo dlhodobo trpia závažnými ochoreniami. Ja som zatiaľ mala jediného pacienta, ktorý musel ísť z dôvodu covidu a jeho komplikácií do nemocnice. Starší pacienti, ak sa im na virózu nabalí bakteriálna komplikácia, vedia niekedy prekvapiť, CRP (C-reaktívny proteín, marker zápalu a bakteriálnej infekcie) im vyletí aj na 90. Pri podozrení na bakteriálnu infekciu robíme CRP ako na bežiacom páse, ale obyčajne sa pohybujú maximálne medzi 20 až 40,“ vysvetľuje všeobecná lekárka, ktorá má ambulanciu v Pezinku.
Zdôrazňuje, že pre rizikových pacientov so závažnými príznakmi už majú k dispozícii tabletkové antivirotiká – antivírusový liek molnupiravir (Lagevrio), je to však neregistrovaný liek, takže pacient musí podpísať informovaný súhlas. Slovensko nakupuje ďalšie balenia, keďže takmer 35-tisíc kusov sa už od decembra minulo. Oficiálne registrovaným liekom je nirmatrelvir (Paxlovid), ten však stále nie je u nás k dispozícii.
MUDr. Šimková je v kontakte s chorými stále, zatiaľ neochorela, v ambulancii dodržiava opatrenia – nosí respirátor, dezinfikuje si ruky a vetrá. Klimatizáciu sa snaží používať minimálne. Užíva aj vitamín C, s déčkom by bola teraz v lete opatrná, ak človek chodí normálne von, užívanie D vitamínu by nasadila len po zistení hladiny z krvi. Nekomplikovaná infekcia koronavírusom sa prejavuje škriabaním v hrdle, zachrípnutým hlasom, bolesťami hrdla, hlavy, u niekoho aj zvýšenými teplotami až horúčkou, pocitom slabosti. Mnohí si myslia, že prechladli z klimatizácie alebo niečo studené vypili (čo sa nevylučuje), a tak dochádza k paradoxu tejto sezóny – jedni sú s covidom na kúpaliskách a iní chodia s rúškom ešte aj do prírody. Ani jedno nie je správne.
S covidom prišli od mora, hlas ako zo záhrobia
„My sme si covid priniesli z Chorvátska. Najprv ochoreli kamaráti, s ktorými sme bývali v apartmáne. Podľa mňa to dostali v supermarkete, kam sme denne chodili nakupovať, s nikým iným sme v kontakte neboli. Jedna pokladníčka nemala hlas, ale došlo mi to až dodatočne. Škoda, že nemala rúško. Príznakom prechladnutia u tínedžerov sme spočiatku nepripisovali význam, pretože sedeli pod klímou, pili ľadové nápoje. Boli slabí 24 hodín, potom sa pozviechali, zase išli do mora, na tretí, štvrtý deň sa im to vrátilo. Potom však ochoreli ich rodičia, a to už bolo s nevoľnosťou, so slabosťou a s vysokou horúčkou. A dosť silné bolesti hlavy. Urobili si test a boli pozitívni. Oni však doposiaľ covid nikdy nemali, prišiel doslova na panenskú pôdu. Hoci my sme covid prekonali v marci, bolo nám jasné, že to asi znova dostaneme, lebo deň predtým sme sa všetci napili z jednej plechovky,“ hovorí 50-ročná Bratislavčanka.
„Ochoreli sme všetci, za najvýraznejší príznak by som označila zachrípnutie. Ja mám hlas ako zo záhrobia aj na šiesty deň od prvých symptómov,“ pokračuje. „Našťastie sme sa vrátili autom a mohli sme sa zavrieť doma. Vonku je tridsaťštyri stupňov a ja si nahrievam čelové dutiny infralampou a sŕkam horúci čaj.“ Tvrdí, že jej to pomáha. A nedá dopustiť na kloktanie slanou vodou, lacný a všade dostupný liek. Po pár dňoch od začiatku infekcie sa pridružilo suché pokašliavanie a neskôr zahlienenie.
Napriek počasiu sa s covidom roztrhlo vrece
Na skúsenosti sme sa opýtali aj lekárky z druhého konca republiky, všeobecnej lekárky MUDr. Diany Baranovej z Košíc. „Môžem jednoznačne potvrdiť, že napriek krásnemu letnému počasiu a očakávanému poklesu počtu covidových pacientov sa s príchodom dovolenkového obdobia s covidom akoby roztrhlo vrece. Našťastie v porovnaní s doterajším náročným obdobím, keď sa vyskytovali často vážne stavy, má aktuálne u väčšiny pacientov ochorenie len mierny priebeh. Prejavuje sa skôr ako bežné sezónne prechladnutie. Mnohí si vzhľadom na to myslia, že ide o následok príliš silno nastavenej klimatizácie, obyčajnú nádchu či dokonca alergiu,“ tvrdí lekárka.
„Medzi typické prejavy patrí mierna bolesť hlavy a hrdla, upchatý nos, sekrécia z nosa, zachrípnutie, celková slabosť, mierne zvýšená teplota, prípadne kašeľ. Zachrípnutie a problém s hlasivkami je momentálne asi jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich symptómov u mojich pacientov s ochorením COVID-19. V tomto prípade je najdôležitejšie šetriť hlas. Pacientom odporúčam tichú domácnosť a neodporúča sa dokonca ani šepkanie, pretože takto sa hlasivky namáhajú ešte viac. Úplným tabu by mal byť alkohol a cigarety. Základom liečby by malo byť zvlhčovanie vzduchu, účinná je aj inhalácia. Veľmi dôležitý je pitný režim (ale nie studené ani sýtené nápoje). Vhodné sú vlažné bylinkové čaje (baza, lipa, podbeľ, materina dúška).“
Pomáha vraj aj „starý dobrý“ kalciový sirup, na hlasivky Homeovox a lieky na skvapalnenie hlienov (napr. s N-acetylcysteínom alebo bromhexínom). Pri zvýšenej teplote nie je nutné ihneď ju zrážať, vieme, že protilátky sa najlepšie vytvárajú pri teplote tela 37–38 stupňov Celzia. Je lepšie dať imunitnému systému šancu zabojovať a nepredlžovať si zbytočne čas liečenia opakovaným zrážaním mierne zvýšenej teploty antipyretikami. „Na základe vlastných skúseností môžem potvrdiť aj generáciami overené domáce recepty – vlažnú vodu s medom a citrónom, cibuľový odvar s medom, prípadne striedavé olejové zábaly na krk,“ dodáva Diana Baranová. „Často sa nám v ambulancii aj teraz stáva, že pacienti sa dožadujú predpisu antibiotickej liečby pri covide pre istotu. Paušálne to rozhodne nemá svoje opodstatnenie a treba k tomu pristupovať racionálne a s rozvahou.“
Treba dodať ešte jednu vec – napriek ľahkému, miernemu priebehu covidu u viacerých mladých ľudí dochádza k naštartovaniu niektorých nežiaducich autoimunitných procesov. A toto, bohužiaľ, zatiaľ medicína nedokáže ovplyvniť.
Najdôležitejším opatrením je však pri akýchkoľvek príznakoch infekcie, či už je to covid, alebo nie, zostať doma a liečiť sa v izolácii. Čo sa občas ľahšie povie a ťažšie urobí. Ak je už človek nútený vyjsť hoci na nákup, rozhodne treba použiť respirátor na tvár a dezinfikovať si ruky. To je to najmenej, čo môže urobiť pre svoje okolie. „Príkláňam sa k názoru, že po siedmich dňoch je bezpečné opustiť po viróze teplo domova, aj keď človek ešte zakašle (postinfekčný kašeľ trvá aj tri týždne). A v kolektíve aspoň týždeň s respirátorom. Ale to je môj názor,“ dodáva MUDr. Šimková.
Predísť bakteriálnym komplikáciám
MUDr. Adriana Šimková: "Hoci si uvedomujem, že ľudia sú už alergickí na slovo očkovanie, chcem pripomenúť jednu vec. Najmä starší ľudia, ale aj diabetici či ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami by sa mali dať zaočkovať proti pneumokokom. Vo všeobecnosti je to možné na poisťovňu u ľudí nad 59 rokov. Nie na jeseň, už teraz! Ľudia vo všeobecnosti lepšie vnímajú rokmi overené očkovania proti bakteriálnym ochoreniam a treba si tiež uvedomiť, že človek obyčajne po vírusovej infekcii ako covid zomiera na bakteriálne komplikácie. Prevenarom proti pneumokokom sa očkujú napríklad aj predčasne narodené deti a deti majú túto vakcínu v povinnom očkovaní, takže je to naozaj bezpečná vakcína. Takisto sa dospelí povinne, každých 15 rokov, očkujú proti tetanu. Dnes existuje vakcína, ktorá má zložku proti tetanu a zároveň zložku proti čiernemu kašľu, dopláca sa za ňu 13,50 eura.
(Autorka tohto článku môže potvrdiť, že jej novinársky kolega ochorel na bakteriálne ochorenie čierny kašeľ, keď mal 45 rokov.)