Slováci vraj nie sú pripravení na ďalšiu vlnu covidu. Čoho majú nedostatok?

Na prahu ďalšej covidovej vlny to vyzerá, že Slováci na ňu nemusia byť pripravení. 40 % Slovákov totiž dlhodobo trpí nedostatkom vitamínu D. Práve dostatočná hladina vitamínu D v krvi pomáha telu posilňovať imunitný systém, a tým sa účinne chrániť pred ochorením COVID-19.

24.07.2022 06:00
vitamín D, déčko, kvapky, slnko, slnečný vitamín Foto:
Dopĺňať vitamín D iba stredoeurópskou stravou je v našich klimatických podmienkach ťažké.
debata (10)

Slováci nielenže o nedostatku vitamínu D v tele nemajú informácie, pretože lekári jeho hladinu v krvi štandardne nevyšetrujú, ale tento rok ho už podľa farmaceutov ani preventívne nedopĺňajú. Vraj to dokazujú tohtoročné kolísajúce predaje vitamínu D na MojaLekáreň.sk, kde medziročne poklesol predaj vitamínu D až o 80 %.

„Ak chcete mať v tele dostatok vitamínu D, tak ho začnite užívať minimálne 14 dní pred začiatkom obdobia, kedy sa očakáva nápor na váš imunitný systém,“ radí lekárnik Mgr. Ondrej Pleskot. Odporúčaná denná dávka vitamínu D je 1000–2000 IU (medzinárodných jednotiek).

Ľudia si tento rok prestali strážiť hladinu vitamínu D v tele a na jeho doplnenie mysleli len v chladnejších mesiacoch – v januári, vo februári, v marci. Minulý rok sa podľa farmaceutov vitamín D predával v desiatkach tisícov kusov balení mesačne takmer v priebehu celého roka. Oproti minulému roku sa teda tento rok záujem o vitamín D prepadol o 80 %. Slováci od začiatku roka nakúpili iba pätinu množstva vitamínu D oproti minulému roku v rovnakom období.

Aké hladiny „déčka“ by sme mali mať?

Podľa najnovších odporúčaní sa pre aktiváciu imunitných procesov v tele, a zároveň pre ľahšie zvládnutie infekcie, odporúča udržiavať hladinu vitamínu D v krvi 100–125 nmol/l. „Väčšina stredoeurópskej populácie má však podľa výskumu hodnotu oveľa nižšiu, často až pod hranicou 50 nmol/l,“ hovorí Mgr. Ondrej Pleskot.

Redakcia Pravda sa opýtala na názor aj imunologičky prof. MUDr. Márie Šustrovej, CSc., z Bratislavy: „Neodporúčam nasadzovať vitamín D hlava-nehlava, ale malá dávka 800 IU určite neuškodí ani v lete. Teraz v nových jednotkách má málokto hladinu nad 75 nmol/l.“

Nie je jednoduché odhaliť nedostatok vitamínu D v tele, pretože lekári jeho hladinu v tele pri bežnom rozbore krvi štandardne nevyšetrujú. Vitamín D je vhodné dopĺňať priebežne, nečakať, kým príde chrípková epidémia, ďalšia vlna pandémie COVID-19, alebo bude vonku sychravé počasie.

Vitamín D. Foto: SHUTTERSTOCK
vitamín D, kapsula, žltá, déčko Vitamín D.

Všeobecná lekárka pre dospelých Diana Baranová z Košíc na otázku Pravdy, či užívať vitamín D aj v lete, dodáva: "Podľa mojich skúseností a viacerých našich aj zahraničných štúdií by sa dospelý ani v lete vitamínom D predávkovať nemal, pretože u väčšiny je hladina vitamínu D naozaj celoročne nízka a pohybuje sa v rozmedzí insuficiencie, prípadne až deficitu. Určite ani v lete, pri našom životnom štýle a dermatologických odporúčaniach vzhľadom na prevenciu vzniku rakoviny kože, si ho nedokážeme v dostatočnej miere nasyntetizovať. Na jar a v lete sa vitamín D tvorí medzi 10 a 16. hodinou, súvisí to s uhlom dopadu slnečných lúčov v našich zemepisných šírkach. Veľká časť populácie je v tomto časovom okne v práci, prípadne v škole, resp. sa vyhýba slnku a vychádzajú von len ráno a večer, čo je rozhodne namieste z hľadiska bezpečnosti a ochrany pokožky pred škodlivým UV žiarením. Avšak zároveň táto skutočnosť spoločne s používaním krémov s ochranným faktorom výrazne znižuje tvorbu vitamínu D.

Súhlasím s viacerými názormi, že aktuálne odporúčania denného príjmu v našich končinách sú nedostatočné. U pacienta s normálnymi koncentráciami vitamínu D je odporúčané užívanie 3 000–4 000 IU denne počas mesiacov október – máj, u obéznych dokonca 4500 IU denne. Pri dávkovaní u pacientov s deficitom vitamínu D je potrebné postupovať v závislosti od mesiaca a východzej hodnoty, avšak za bezpečnú aj pri dlhodobom užívaní (aj počas letných mesiacov) by sme mohli považovať dávku 1 000–2 000 IU denne. Hypervitaminóza vitamínu D nebýva častá, ja v mojej praxi som sa s takýmto pacientom ešte nestretla, avšak musím potvrdiť, že paušálne pri bežnom vyšetrení alebo preventívnej prehliadke sa hladina vitamínu D v krvi nezisťuje a nekontroluje.

Aj českí a slovenskí výrobcovia a dodávatelia... Foto: zrodene.eu
mlieko, syry, mliečne výrobky, vitamín D, vápnik Aj českí a slovenskí výrobcovia a dodávatelia mliečnych produktov majú v sortimente výrobky obohatené déčkom.

A čo príjem zo stravy?

Dopĺňať vitamín D iba stredoeurópskou stravou je v našich klimatických podmienkach ťažké. „Museli by sme zaradiť do jedálnička minimálne štyrikrát týždenne ryby a denne si pridávať na hotové pokrmy rybí olej,“ vysvetľuje Mgr. Ondrej Pleskot. Nestačí sa ani spoliehať na letné obdobie. „V lete síce stačí 20 minúť vystaviť slnku predlaktie a tvár, aby bola splnená denná dávka. Pokiaľ je ale 2 až 3 dni pod mrakom alebo je daždivo, množstvo vitamínu D v krvi opäť klesne pod odporúčanú hladinu,“ dopĺňa Mgr. Ondrej Pleskot.

Odporúčaná denná dávka vitamínu D je 2000 IU (50 mikrogramov). „Pre aktiváciu imunitných procesov sa dnes odporúča denne prijať 2000 IU. Pre malé deti, dojčatá, tehotné ženy a ženy po menopauze sú určené iné dávky. V týchto prípadoch by odporúčanú dennú dávku mal navrhnúť lekár,“ odporúča Mgr. Ondrej Pleskot. Odbornú radu poskytnú aj skúsení lekárnici.

V Českej republike nedávno prehodnotil Štátny ústav na kontrolu liečiv povolené množstvo dennej dávky vitamínu D. „SÚKL na základe nových odborných poznatkov o nežiaducich účinkoch vitamínu D na ľudskom organizme povolil vyššie množstvo dennej dávky vitamínu D v doplnkoch stravy,“ potvrdzuje Mgr. Ondrej Pleskot. V praxi to znamená, že sa povolená denná dávka vitamínu D zvýšila o 100% – z pôvodných 1000 IU (medzinárodných jednotiek) na 2000 IU.

Nedostatok vitamínu D vedie aj ku zníženej hladine vápnika v tele. To sa prejavuje pocitom únavy a zníženou výkonnosťou. Medzi ďalšie typické príznaky nedostatku vitamínu D patrí tiež vypadávanie vlasov, pomalé hojenie rán, bolesti svalov a kostí. Hrozí zvýšená kazivosť zubov, zvýšené riziko osteomalácie, osteoporózy a zlomenín kostí, pri deťoch môže vzniknúť krivica.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #slnko #vitamíny #vitamín D #UV žiarenie #Covid-19