Čo je hygienickejšie? Dať sa opľuť alebo ocikať?

V jednej staršej populárno-náučnej publikácii na tému medicíny sú netradičné otázky a odpovede, ktoré by pacienti položili lekárovi až po treťom poháriku. Jedna z nich znie: Čo je hygienickejšie - byť opľutý alebo ocikaný? V oboch prípadoch ide o pomerne nechutnú predstavu, ale odpoveď je jednoduchá: Bežný moč je sterilný. Obsahuje vodu, soli, odpadové produkty, ale nie sú v ňom baktérie, vírusy ani plesne. Nie je voňavý, ale bezpochyby je čistejší ako hlien či sliny obsahujúce množstvo baktérií.

02.08.2022 06:00
zápach z úst, halitóza, mikroorganizmy,... Foto:
V súčasnosti poznáme iba časť mikroorganizmov, ktoré takpovediac "kolonizujú" našu ústnu dutinu a žijú s nami v našich ústach.
debata (1)

V ústnej dutine sa nachádza až 700 bakteriálnych druhov, z čoho možno pomocou tzv. kultivačných metód v laboratóriu určiť asi polovicu. V súčasnosti teda poznáme iba časť mikroorganizmov, ktoré takpovediac „kolonizujú“ našu ústnu dutinu a žijú s nami v našich ústach. Zaujímavé je, že iné druhy týchto mikroorganizmov žijú na jazyku, iné si nažívajú v slinách, ďalej na povrchu zubov, iné mikroorganizmy sa podarilo izolovať z pokazených zubov alebo z úst, v ktorých je zápal ďasien.

Chémia v ústach – sliny a enzýmy

V ústach sa začína mechanické trávenie potravy. To znamená rozžutie tejto potravy a podieľajú sa na tom jazyk, zuby, ďasná, podnebie a naše žuvacie svaly. Tuhú potravu musia mechanicky spracovať najmä zuby, preto musia byť veľmi pevné a uložené hlboko v zubných lôžkach čeľuste. Tu sa však začína aj chemické trávenie, na ktorom sa zúčastňujú sliny a enzýmy vyskytujúce sa v ústach.

Na obsah a zloženie mikroorganizmov v našich ústach má vplyv príjem a druh potravy, pH, obsah iónov a solí, enzýmov a iných látok v strave. Treba zvážiť jej zloženie, konzistenciu, spôsob stravovania, fakt, ako často sa prijíma jedlo a tiež treba ohodnotiť ústnu hygienu, štýl života (napr. či človek fajčí), jeho vek, jeho zdravotný stav a podobne. Napríklad diabetici trpia častejšie gingvitídou (zápal ďasien) a parodontitídou, majú zmeny v zložení slín, respektíve trpia nedostatkom slín (tzv. xerostómia, suchosť v ústach).

Zloženie mikroorganizmov aj ich množstvo v ústach nie je jednotné, mení sa podľa anatomických a fyziologických podmienok (závisí napríklad aj od toho, či sú zuby krivé a a zachytáva sa v nich potrava atď). Zaujímavé je, že novorodenci majú sterilné ústa, respektíve počas fyziologického pôrodu sa ich ústa osídlia mikroorganizmami z pôrodných ciest. Už o niekoľko dní sa však v ich ústach ustáli zloženie mikroorganizmov charakteristické pre ústnu dutinu.

umývanie zubov, zubná kefka, zubná pasta, usmiata žena Čítajte viac Viete, čo je RDA zubnej pasty? Nezoderte si zuby!

Po prebudení máme v ústach najživšie

„Najviac mikroorganizmov je v ústach ráno po prebudení. Po raňajkách a vyčistení zubov klesne ich počet o viac ako polovicu. Potom postupne mierne stúpa a značný pokles sa pozoruje po obede,“ píše v Lekárskych listoch 8/2022 venovaných zubnému lekárstvu prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc. „Vtedy zostane v ústnej dutine asi tretina z ranného počtu mikroorganizmov. Najmenej mikroorganizmov v ústnej dutine sa zisťuje po večeri. Mimochodom, aj samotný príjem potravy je významným činiteľom odstraňovania mikroorganizmov z ústnej dutiny. Spolu s potravou, prehĺtaním a trávením sa totiž v ústach znižuje aj ich počet.“

Zloženie mikroorganizmov slín sa často považuje za reprezentanta flóry ústnej dutiny. Z výskumov sa usudzuje, že hlavný zdroj mikroorganizmov v slinách sú mikroorganizmy z jazyka, sliznice líc a ďasien. Sliny sa zúčastňujú na obrane ústnej dutiny a je známe, že porušenie sliznice v ústach a rôzne ranky sa obyčajne dobre hoja. Sliny totiž obmývajú narušené miesto a majú značné obranné funkcie – obsahujú lyzozým, laktoferín a ďalšie látky.

Nepochybuje sa o skutočnosti, že zubný kaz súvisí s činnosťou mikroorganizmov. Zvieratá chované bez prítomnosti mikroorganizmov nemajú nikdy zubný kaz. Ten sa vyskytuje iba u zvierat chovaných v bežných podmienkach kolonizovaných mikroorganizmami. Dnešná veda vysvetľuje vznik zubného kazu demineralizáciou zubnej skloviny následkom zníženia pH pod 5 (čiže vytvorí sa kyslé prostredie) pôsobením kyselín vzniknutých činnosťou a aktivitou niektorých baktérií. Zdrojom pre látkovú premenu kyseliny tvoriacich mikroorganizmov sú cukry v potravinách. Jasne dokázané sú vzťahy medzi zubným kazom a výskytom kmeňov ako známy Streptococcus mutans a napríklad niektorých kmeňov z rodu laktobacillus.

Päť ochorení ústnej dutiny, ktoré nás trápia

Podľa údajov spracovaných za rok 2020 dospelí pacienti prišli na preventívnu zubnú prehliadku najčastejšie vo veku 45 až 64 rokov (54 %), najmenej často pacienti vo veku 75 a viac rokov (29 %). Na Slovensku je dostatok zubných lekárov, problémom je však ich rozmiestnenie v jednotlivých častiach SR. Zo všetkých zubných lekárov je približne 10 % z Ukrajiny. Dá sa hovoriť o piatich ochoreniach ústnej dutiny, ktorých výskyt sa viaže a je priamym pokračovaním nedostatočnej starostlivosti pacienta o ústne zdravie a následkom nedostatočnej ústnej hygieny. Sú to ochorenia:

  • zubný kaz a jeho následky (chýbajúce, extrahované zuby a s nimi súvisiace protetické ošetrenie)
  • zápaly ďasien a parodontitída
  • úrazy zubov
  • citlivé zubné povrchy
  • zhubné nádory

(Z rozhovoru s prof. MUDr. Nedou Markovskou, CSc., hlavnou odborníčkou MZ SR pre zubné lekárstvo pre Lekárske listy 8/2022)

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #baktérie #mikroflóra #ústna dutina #ústne zdravie #orálna hygiena