Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom júla vyhlásila epidémiu opičích kiahní za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu podľa Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR). Epidémia sa k tomuto dátumu týkala 75 štátov. Medzi dotknutými krajinami s výskytom opičích kiahní je aj Slovensko.
Prvý prípad bol potvrdený začiatkom júla, máme zatiaľ desiatku potvrdených chorých. „Stručne povedané, máme tu ohnisko nákazy, ktoré sa rýchlo rozšírilo po celom svete prostredníctvom nových spôsobov prenosu, o ktorých toho príliš málo vieme, a ktoré spĺňa kritériá Medzinárodných zdravotných predpisov,“ rámcoval dôvody svojho rozhodnutia generálny riaditeľ WHO Tedros A. Ghebreyesus. „Ide o epidémiu, ktorú možno zastaviť správnymi stratégiami v správnych skupinách,“ vyhlásil.
Čítajte aj Opičie kiahne sa môžu preniesť na domáce zvieratá, upozorňujú odborníci
Ochorenie sa začína príznakmi podobnými chrípke, teda horúčkou, únavou, bolesťami svalov, zimnicou a opuchom lymfatických uzlín. "Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu ľudia prenášať už pri výskyte týchto príznakov, teda aj bez prítomnej vyrážky. Do troch dní od nástupu vyššie uvedených nešpecifických príznakov sa obvykle objavuje už aj vyrážka typická pre opičie kiahne. Výsyp nemusí byť rozsiahly, často sa objavujú prípady len s niekoľkými léziami, alebo len jednou, ktoré sa ďalej nerozširujú.
Vyrážky sa môžu objaviť na tvári, v ústach, v konečníku, v genitálnej oblasti, na dlaniach, chodidlách," priblížil prejavy ochorenia hlavný hygienik SR Ján Mikas. Môže ale nastať aj prípad, keď sa nešpecifické príznaky – horúčka, zimnica… objavia až po výsype.
Po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov. „Každé ochorenie a podozrenie z ochorenia musí vyšetriť lekár, ktorý posúdi riziko závažnosti priebehu ochorenia. Osoby s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia si môžu vyžadovať hospitalizáciu a liečbu antivirotikami,“ uviedol hlavný hygienik. Ako dodal, napriek pribúdajúcemu počtu potvrdených prípadov nie je predpoklad rozsiahlej epidémie.
„Počítame ale s tým, že výskyt opičích kiahní bude na našom území narastať. Zachovávajte si preto obozretnosť a nepodceňujte výskyt príznakov opičích kiahní. Opakovane upozorňujem, že ochorenie sa prenáša blízkym kontaktom, ktorý nemusí mať výlučne sexuálnu povahu. Prenos je možný aj kontaminovanými predmetmi bez ohľadu na pohlavie jednotlivca, ktorý prišiel do kontaktu s infikovanou osobou či jej osobnými predmetmi,“ dodal Ján Mikas.
Opičie kiahne sú pomerne vzácne sa vyskytujúce zoonotické ochorenie, ktoré je spôsobené vírusom opičích kiahní. Prvýkrát ich objavili v roku 1958, kedy sa v kolóniách opíc chovaných pre výskum objavili dve ohniská ochorenia podobného kiahňam. Odtiaľ pochádza aj názov „opičie kiahne“.
Prvýkrát bolo ľudské ochorenie hlásené v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo (DRC) pri kampani na vyhubenie pravých kiahní. Ochorenie bolo následne hlásené z niekoľkých krajín strednej a západnej Afriky. Kongo je považované za endemickú oblasť s výskytom viac ako tisíc prípadov ročne od roku 2005. Ľudské prípady ochorenia mimo územia Afriky sú väčšinou spojené s cestovaním alebo s importom zvierat, napríklad v Singapure, vo Veľkej Británii a v Izraeli.
Slovensko podniklo preventívne kroky, v rámci prípravy na výskyt opičích kiahní. Hlavný hygienik vydal pre regionálne úrady verejného zdravotníctva, všeobecných lekárov, špecialistov, infektológov a dermatovenerológov usmernenie v súvislosti s výskytom ochorení na opičie kiahne v Európe. Popisuje charakteristiku ochorenia, definíciu a manažment potvrdených prípadov a ich kontaktov, prevenciu a liečbu, laboratórnu diagnostiku a podobne.
Úrad verejného zdravotníctva SR monitoruje situáciu vo výskyte opičích kiahní v Európe a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom európskeho systému včasného varovania.
Kritériá na vyhlásenie ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC)
Medzinárodné zdravotné predpisy (IHR) sú nástrojom medzinárodného práva verejného, ktorý definuje práva a povinnosti krajín pri zvládaní udalostí v oblasti verejného zdravia a núdzových situácií, ktoré majú potenciál prekračovať hranice. Sú záväzné pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) a 196 krajín vrátane Slovenska.
Cieľom IHR je predchádzať medzinárodnému šíreniu zdravotných hrozieb, chrániť pred ním, kontrolovať ho a reagovať naň. Predpisy zaväzujú zúčastnené krajiny k tomu, aby vybudovali svoje kapacity na zisťovanie, hodnotenie, hlásenie a reakciu na udalosti v oblasti verejného zdravia.
Čítajte aj WHO nevyhlási stav núdze pre opičie kiahne, treba ich však monitorovať
Podľa Medzinárodných zdravotných predpisov je nutné pri rozhodovaní o tom, či epidémia predstavuje ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu, zvážiť päť kritérií:
- Informácie poskytnuté štátmi – z nich vyplýva, že vírus spôsobujúci ochorenie na opičie kiahne sa rýchlo rozšíril do mnohých krajín, ktoré sa s ním predtým nestretli;
- Kritériá na vyhlásenie mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu podľa Medzinárodných zdravotných predpisov – tie v prípade opičích kiahní boli prevažne splnené;
- Odporúčanie výboru pre núdzové situácie – ten však na druhom zasadnutí k výskytu opičích kiahní 21. júla 2022 nedosiahol konsenzus či epidémia ochorenia predstavuje ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu;
- Vedecké zásady, dôkazy a ďalšie relevantné informácie – v súčasnosti sú nedostatočné, ohľadom opičích kiahní naďalej existuje mnoho neznámych;
- Riziko pre ľudské zdravie, medzinárodné šírenie a možnosť narušenia medzinárodnej dopravy.Po nejednoznačnom stanovisku núdzového výboru sa generálny riaditeľ WHO Tedros A. Ghebreyesus vzhľadom na okolnosti epidémie rozhodol v sobotu 23. júla 2022 využiť svoju právomoc a prebiehajúcu epidémiu opičích kiahní deklaroval za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu.
Zdroj: uvzsr.sk