Zrak sa môže zhoršovať kedykoľvek počas života, zbystriť pozornosť však treba podľa hlavného optika Lentiamo Jakuba Odcházela najmä po štyridsiatke. „Po 40. roku sa začína postupne predlžovať vzdialenosť, v ktorej je človek zvyknutý čítať, až do momentu, keď má ‚krátke ruky‘ a potrebuje okuliare na čítanie. Ide o fyziologický jav spojený s postupným ochabovaním akomodačného aparátu, čo je laicky povedané sval, ktorým oko zaostruje na blízku vzdialenosť.“
Signálom môže byť rozmazané videnie či závraty
„Prvé príznaky toho, že potrebujeme okuliare, sú rozostrené alebo rozmazané videnie, prípadne zhoršené videnie za znížených svetelných podmienok. Priamo so zrakom môžu súvisieť aj bolesti hlavy, migrény, prípadne aj zvýšené slzenie,“ hovorí odborník. Ďalšími príznakmi, ktoré môžu signalizovať potrebu korekcie, sú malátnosť, závraty, únava na konci dňa, problémy so spánkom či zhoršené vnímanie farieb.
Oko nosením dioptrií nelenivie
V optike najčastejšie korigujú krátkozrakosť (myopiu), ďalekozrakosť (hypermetropiu), astigmatizmus a presbyopiu. Podľa odborníka pritom pomerne značné množstvo ľudí návštevu odborníka odkladá. „Veľa ľudí je stále ovplyvnených mylnou predstavou, že oko nosením okuliarov ‚zlenivie‘ a dioptrie sa budú neustále zvyšovať, a tak návštevu odborníka odkladajú až do momentu, keď bez okuliarov nezvládajú fungovať v bežnom živote,“ približuje Jakub Odcházel. Čím výraznejšia však korekcia je, tým ťažšia môže byť pre človeka adaptácia na nové okuliare.
Zrak odmeria optometrista
Optometristu zákazník navštevuje vyslovene v prípadoch zhoršeného videnia, prípadne bolestí očí a hlavy. Zrak vyšetrí skoro okamžite a zväčša má k dispozícii aj modernejšie a presnejšie prístroje na meranie zraku ako bežný oftalmológ, keďže sa zameriava len na meranie zraku. Preto by v prípade potreby korekcie zraku mal byť prvou voľbou.
Vyšetrenie vždy začína anamnézou, pri ktorej sa pýta na očné aj celkové zdravotné problémy, užívané lieky a alergie. „Nasleduje samotné meranie zraku, pri ktorom optometrista určí vhodnú zrakovú korekciu a doplnkové vyšetrenia zahŕňajúce kontrolu binokulárnej rovnováhy, farebného a priestorového videnia, určenie dominantného oka či kontrolu predného segmentu oka na štrbinovej lampe,“ približuje Jakub Odcházel. Nanovo namerané dioptrie si môže človek v optike vyskúšať, prejsť sa v nich, pozrieť na obrazovku počítača, kým odsúhlasí výrobu nových šošoviek do okuliarov.
Kedy ísť radšej k oftalmológovi?
Zatiaľ čo optometrista sa zameriava na korekciu zraku a určenie dioptrií, oftalmológ diagnostikuje a lieči choroby spojené so zrakom. Ak sa v rodine vyskytuje nejaké závažné dedičné ochorenie očí, ako je glaukóm či ochorenia sietnice, mal by pacient navštevovať oftalmológa pravidelne.
K oftalmológovi v prípade potreby odkáže pacienta aj optometrista. „V prípade nálezu na prednom segmente, výpadku v zornom poli, nestabilnej korekcie alebo iného príznaku, ktorý naznačuje možné vážnejšie ťažkosti, odporučíme zákazníkovi navštíviť oftalmológa, neurológa alebo iného špecialistu,“ vysvetľuje odborník z optiky Lentiamo.
Okuliare sú dnes módnym doplnkom
Zatiaľ čo v minulosti ľudia často brali nosenie okuliarov ako estetický problém, dnes sa doba posunula. „Okuliare sú dnes v podstate módnym doplnkom, ktorý nosia aj ľudia bez potreby korekcie zraku. V dnešnej dobe moderných technológií taktiež mnohí nosia okuliare s filtrom proti modrému svetlu na zníženie únavy očí a v rámci prevencie degenerácie sietnice,“ uzatvára Jakub Odcházel.