Ak sa besnota u človeka rozvinie, tak je toto ochorenie vždy smrteľné. Pacienta nezachránia ani najmodernejšie medicínske postupy. Preto má v rizikovej populácii ľudí, ako sú veterinárni lekári, chovatelia zvierat, poľovníci, pracovníci vo zvieracích útulkoch, lesní robotníci, ale aj cestovatelia do oblastí s endemickým výskytom besnoty (ak tam idú na viac ako mesiac) význam preventívne očkovanie proti besnote. Očkujú sa však aj osoby po poranení (napr. uhryznutí, poškriabaní) neznámym zvieraťom, tomu sa hovorí postexpozičná imunizácia. Takže aj u preventívne zaočkovaných ľudí je dôležité po prípadnom pohryznutí zvieraťom absolvovať ešte dve posilňujúce dávky vakcíny. Nezaočkovaný človek, ktorého pohrýzlo neznáme zviera (nemuselo mať príznaky besnoty!) dostane obyčajne až päť dávok vakcíny (existuje viacero očkovacích schém).
Foto: SHUTTERSTOCK
Pacienta s rozvinutou besnotou čaká istá smrť
Rozvinuté ochorenie totiž nie je liečiteľné, je vždy smrteľné. „Príčinná liečba besnoty neexistuje. Napriek všetkým snahám nie je možné zastaviť klinicky rozvinuté ochorenie a pacient je odsúdený na istú smrť,“ píše MUDr. Jan Dvořák z Prahy v odbornom časopise Očkování a cestovní medicína. „Terapia je len symptomatická a paliatívna (zmierňujúca príznaky a bolesť). Doposiaľ sa vie len o niekoľkých preživších, prevažne s ťažkými doživotnými následkami. Aj lekársky protokol, uvedenie chorého liekmi do hlbokého bezvedomia, sa ukázal ako nespoľahlivý a kontroverzný. Neostáva nič iné, ako zasiahnuť v okamihu, keď sa vírus ešte len rozmnožuje vo svalových vláknach a neprenikol do nervového tkaniva,“ dodáva lekár. To znamená zaočkovať pohryznutého človeka čo najskôr. Posledný prípad rozvinutej besnoty u človeka bol v SR zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožňava.
Rozvinutiu ochorenia sa dá zabrániť práve spomínaným očkovaním, ak s ním začneme čo najskôr po uhryznutí. Účinná látka vo vakcíne zabráni šíreniu vírusu od miesta pohryznutia pozdĺž nervových vlákien až do mozgu. Očkuje sa do svalu alebo pod kožu (do ruky, strieda sa pravé a ľavé rameno), a nie do brucha, ako si ešte stále mnohí myslia. Po pohryznutí zvieraťom je dôležité ranu ošetriť mydlovým roztokom, dezinfikovať ju (napr. jódom, alkoholom), prekryť a čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc! Ak od posledného očkovania proti tetanu uplynuli viac ako tri roky, očkuje sa po pohryznutí zvieraťom aj proti tetanu (inak sa proti tetanu očkuje každých 10 – 15 rokov). Zároveň sa do okolia rany jednorazovo podáva antirabické sérum (hotové protilátky neutralizujúce vírus besnoty a znemožňujúce jeho ďalšie šírenie).
Foto: SHUTTERSTOCK
Neznámy vlčiak uhryzol hubára a pozor na netopiere!
Svoje o tom vie Igor, ktorý sa v oblasti bratislavskej Rače vracal z lesa, kde bol zbierať huby. V mieste, kde sa usalašili bezdomovci, naňho vybehol rozzúrený vlčiak, ktorý naňho zaútočil a poranil ho na nohe. „Prišiel som domov, vyzliekol som si rifle a videl som, že mám poranenú aj kožu. Tak som volal kamarátke lekárke, čo mám robiť. Vynadala mi, vraj mám ísť okamžite na pohotovosť a žiadať si vakcináciu proti besnote, že niečo takéto nemôžem riskovať, pretože sa nedalo overiť, či ten pes bol očkovaný. Takže som chodil ako na klavír na injekcie proti besnote, bolo ich päť a pichajú sa na striedačku do oblasti ramena,“ spomína si.
Z divožijúcich európskych hostiteľov prenášajú vírus besnoty hlavne vlky, líšky, krysy, chrčky, tchory, veveričky, domáce mačky, králiky či hovädzí dobytok. V poslednom období sú za najvýznamnejšie vektory prenosu považované predovšetkým netopiere! „Na Srí Lanke nám do hotelovej izby podvečer vletel veľký netopier,“ spomína si cestovateľka Irena z Bratislavy. „Našťastie, mali sme rešpekt, a keď nám pristál na posteli, prehodili sme cez neho deku a v nej zabaleného ho vyhodili von. Mali sme rešpekt pred jeho zubami. Ale vôbec sme netušili, že aj netopiere by mohli prenášať besnotu,“ dodáva prekvapene. Vírus besnoty prenášaný netopiermi je dokonca infekčnejší ako ten prenášaný napríklad psami či líškami. V tejto spomínanej ázijskej krajine, ale aj v mnohých ďalších sa však nachádza obrovské množstvo túlavých psov. Dokonca aj na plážach. A pozor si treba dávať aj na agresívne opice.
Raritný prenos aj transplantáciou
Vírus besnoty môže byť vzácne prenášaný aj transplantáciou orgánov. Najčastejšie zaznamenané prípady, hoci raritné, boli po transplantácii rohovky. V Nemecku sa stal v roku 2005 zriedkavý, šokujúci prípad, keď sa traja príjemcovia (pľúc, obličiek a pankreasu) nakazili besnotou od darkyne orgánov. Tá sa pravdepodobne predtým nakazila v Indii a nevedelo sa o tom, pretože besnota sa niekedy môže prejaviť až po dlhom čase.
Mnohé organizácie a spoločnosti sa snažia riešiť tento problém a dosiahnuť totálnu elimináciu besnoty. Príkladom je MSD Animal Health, ktorá sa prostredníctvom programu Afya zaviazala k cieľu eliminácie besnoty do roku 2030 v rámci spolupráce s organizáciou United Against Rabies. Vďaka tomuto projektu sa im podarilo darovať vakcíny kľúčovým partnerom, ako sú Mission Rabies (Misia Besnota) a Rabies Free Africa (Afrika bez besnoty), ktorí podávajú vakcínu psom prostredníctvom hromadných očkovacích kampaní v oblastiach sveta, kde sa besnota ešte stále vyskytuje.