Nealkoholová steatóza pečene (NAFLD) sa v súčasnosti považuje za najčastejšiu príčinu chronického ochorenia pečene na celom svete. Vo vyspelých krajinách trpí týmto ochorením viac ako 30 % dospelých a toto číslo stále rastie. Väčšina pacientov má formu jednoduchej steatózy pečene, ale až u jednej tretiny ochorenie postupuje do ťažšej formy nealkoholovej steatohepatitídy (NASH), ktorá je charakteristická zápalom a poškodením pečene. To sú predispozície pre vznik fibrózy a rakoviny pečene. Nealkoholová steatóza pečene je považovaná za prejav metabolického syndrómu na pečeni. Pečeň však nie je len pasívny cieľ, ale má priamy vplyv na komplikácie v súvislosti s metabolickým syndrómom.
Alkohol škodí. Prejedanie tiež
V súvislosti s pečeňou sa kedysi hovorilo najmä o alkohole. To, že alkohol škodí pečeni, stále platí. Najmä pri pravidelnej konzumácii veľkého množstva alkoholu začínajú postupne odumierať pečeňové bunky a dochádza k zápalu pečeňového tkaniva, čo vedie k nezvratnému a fatálnemu štádiu poškodenia pečene – cirhóze. Nealkoholové stukovatenie pečene sa začalo skloňovať až v priebehu posledných rokov. Mechanizmus vedúci k vzniku stukovatenia pečene a následnému rozvoju do zápalu pečene je podmienený viacerými faktormi. Zúčastňujú sa na ňom genetické a epigenetické faktory, faktory vonkajšieho prostredia, vysoký kalorický príjem, nevhodné zloženie stravy a nízka fyzická aktivita. Základným mechanizmom, ktorý spája metabolický syndróm a nealkoholovú steatózu pečene (NAFLD), je nepomer medzi príjmom a výdajom energie, čo vedie k akumulácii tuku nielen v tukovom tkanive, ale aj v orgánoch, ktoré na to nie sú určené (črevá, svaly). NAFLD je možné považovať za multisystémové ochorenie, ktoré sa väčšinou nevyskytuje samostatne, ale sprevádza ďalšie chorobné stavy.
Vysvetlivky:
Nealkoholová steatóza pečene (stukovatenie pečene) – NAFLD
Nealkoholová steatohepatitída (zápal pečene) – NASH
Najvýznamnejší prejav je únava
Najvýznamnejším klinickým prejavom NAFLD je únava, ktorá môže byť výrazná a nemusí súvisieť s aktivitou ochorenia. Ďalším bežným príznakom býva tlak pod pravým rebrom. Až u polovice pacientov je NAFLD klinicky nemá (čiže bez príznakov) a diagnostikuje sa pri sonografickom náleze alebo ako vedľajší nález pri vyšetrení iných ťažkostí a zdravotných problémov. U väčšiny pacientov sa diagnostikuje v 5. alebo 6. dekáde života, ale je možné nájsť ju aj u mladších ľudí a tiež u detí. Pri fyzikálnom vyšetrení má asi 75 % pacientov s NAFLD zväčšenú pečeň, inak dominujú príznaky sprievodných ochorení (obezita, hypertenzia). Vždy je potrebné aspoň stanoviť BMI a zmerať obvod pása.
Metabolický syndróm – symbol dnešnej doby?
Prečo sa stanovuje BMI (index telesnej hmotnosti) a meria obvod pása? Sú to dve najdôležitejšie kritériá pre stanovenie metabolického syndrómu. Jeho hlavným kritériom je obvod pása, ktorý by nemal presiahnuť 94 cm u mužov a 80 cm u žien, pričom definícia WHO určuje príslušné maximá na 102 a 88 cm. Ďalším faktorom je vysoká hladina triglyceridov, nízka hladina HDL cholesterolu, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cukru v krvi. Všetky faktory spájané s metabolickým syndrómom spolu súvisia. Metabolický syndróm sa spája s rozvojom mnohých zhubných aj nezhubných ochorení. Je významným rizikovým faktorom pre vznik cukrovky, srdcovo- cievnych ochorení alebo aj mŕtvice. Najčastejším pečeňovým ochorením u pacientov s metabolickým syndrómom je práve spomínané nealkoholové stukovatenie pečene.
Čo môžeme urobiť pre svoju pečeň a teda pre seba?
Kompletne zmeniť svoj životný štýl. Táto metóda sa ukázala ako najvýznamnejšia a zahŕňa tri základné kroky: diétne opatrenia, zvýšená fyzická aktivita a celkovú zmenu prístupu k životu (behaviorálny prístup). Hlavné diétne opatrenie predstavuje zmena zloženia stravy v prospech zavedenia tzv. stredomorskej stravy so všetkými jej aspektmi – nízkym obsahom tukov, vysokým podielom polynenasýtených mastných kyselín (najmä omega 3) a dostatkom zeleniny, vlákniny. Tento typ stravovania zároveň minimalizuje podiel priemyselne upravených látok, najmä tukov a cukrov. Veľmi podstatný význam majú cukry, ktoré sú často pridávané do cukroviniek či sladených nápojov. Existuje priamy vzťah medzi konzumáciou týchto látok a rozvojom NAFLD. Svoj význam má aj distribúcia stravy počas dňa, vrátane tzv. mlsania (príjmu vysoko kalorických pokrmov mimo hlavného jedla), ktoré sa jednoznačne spája s rozvojom NAFLD.
Začnime sa hýbať
Príjem nevhodnej stravy v nesprávnom čase a „mlsanie“, sú často spájané so sedavým zamestnaním. A s ním súvisí aj nedostatok pohybu, čo je ďalší rizikový faktor. Cvičenie v zmysle plánovanej a systematickej aktivity je jedným z bodov terapie NAFLD! Z výsledkov mnohých štúdií vyplýva, že nezáleží na druhu pohybu, rovnako ako nie je najdôležitejšia samotná redukcia hmotnosti. Už len nárast fyzickej aktivity bez poklesu BMI vedie k redukcii tuku v pečeni o 20 – 30 %. Za dostatočnú mieru fyzickej aktivity bez poklesu BMI býva považovaných 200 – 300 minút týždenne. Už 3 a viac hodín sedenia počas dňa je asociované s vyššou úmrtnosťou aj bez ohľadu na mieru fyzickej aktivity, a to vo vzťahu k rozvoju metabolického syndrómu, obezite a cukrovky typu 2.
Ak zmeníme svoj jedálniček a zaradíme do neho zdravšie potraviny a skamarátime sa s pohybom, existuje reálna šanca, že sa zlepšia naše zdravotné predispozície. Zdravá strava navyše podporuje trávenie, ktoré je dôležité pre správnu funkciu pečene. Pomocnú ruku pre pečeň môžu podať aj esenciálne fosfolipidy, ktoré obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré prispievajú k regenerácii a lepšej funkcii pečeňových buniek. Tým celkovo zlepšujú metabolické a detoxikačné procesy v pečeni. Hlavnou výhodou esenciálnych fosfolipidov je ich veľmi dobrá znášanlivosť a minimálne vedľajšie účinky.