Liečba infarktu je akútna a chronická. V akútnej fáze sa spriechodní cieva a obnoví prietok krvi, čím sa znovu zabezpečí výživa srdcového svalu. Ak sa toto udeje veľmi skoro, nemusí prísť k poškodeniu svaloviny srdca. Každý človek po infarkte dostáva už počas hospitalizácie v nemocnici okrem výkonu na spriechodnenie cievy aj lieky na ovplyvnenie zrážanlivosti krvi, respektíve proti tvorbe zrazenín a zhlukovaniu krvných doštičiek – tzv. antitrombotiká alebo antiagregačné látky.
„Antiagregačná liečba je základná terapia, pričom sa používa kombinácia viacerých látok s rôznym mechanizmom účinku. Jej cieľom je na jednej strane rozpustiť vytvorené zrazeniny, na druhej zabrániť tvorbe nových. Antiagregačná liečba sa užíva v určitej forme doživotne. Ďalšou dôležitou skupinou liekov sú tzv. statíny na ovplyvnenie hladiny cholesterolu. Okrem redukcie cholesterolu majú statíny aj ochranný a stabilizačný vplyv na vnútornú cievnu výstelku. Zjednodušene sa dá povedať, že „vyhladzujú“ tepny a znižujú tak pravdepodobnosť vzniku nestabilných aterosklerotických plátov, ktoré predstavujú najväčšie riziko z hľadiska možného vzniku infarktu. K uvedeným dvom skupinám liekov sa pridružuje liečba ďalších diagnóz, ktorými pacienti s infarktom často trpia – predovšetkým artériovej hypertenzie a cukrovky“, hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD., primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Neoperujeme chorobu, ale následky
Veková štruktúra pacientov s infarktom myokardu sa mení. „Zriedkaví už nie sú 35–40 roční pacienti. Pribúdajú aj ženy. K najdôležitejším dôvodom patria spôsob života, hektická doba, stres, u žien je to aj užívanie antikoncepcie a klimaktérium.
Situáciu zhoršila aj pandémia COVID-19, kedy si časť pacientov s klasickými príznakmi infarktu myokardu nevolala záchranku, pretože mali COVID-19, ďalšia časť nešla k lekárovi, pretože mal COVID-19 a veľká časť pacientov mala strach z pandémie. Mnoho pacientov tak infarkt „prechodilo“, čo poškodilo ich srdce a môže sa neskôr vypomstiť,“ hovorí Doc. MUDr. Michal Hulman, PhD, prednosta Kardiochirurgickej kliniky LF UK a NÚSCH, a.s.
Čo sa deje s pacientom po príchode do nemocnice?
„Pacient absolvuje kompletné kardiologické vyšetrenie, aby sme vedeli, aký je nález na koronárnych tepnách a posúdili, či je pacient vhodný na operáciu alebo intervenčnú či konzervatívnu liečbu. Po diagnostike sa rozhodne, čo ďalej, a ak ide pacient na operáciu, tak sa vzhľadom na akútnosť stavu urobia potrebné predoperačné vyšetrenia.“ Čo sa týka liečby, v zásade sa podľa typu postihnutia koronárnych artérií používajú tri spôsoby – ak neprichádzajú do úvahy intervenčná alebo chirurgická liečba, využíva sa konzervatívna.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Neoperujeme chorobu ako takú, ale následky. Proces ochorenia pokračuje ďalej. Pacienti po operácii by mali dodržiavať medikamentóznu liečbu a režimové opatrenia, aby sa ten proces, ktorý ide rýchlejšie, spomalil. Keď má infarkt 40-ročný človek, tak je akcelerácia sklerotického procesu extrémne rýchla. V prípade človeka po 70. roku života, sa to dá vyhodnotiť ako prejav starnutia,“ dodáva doc. MUDr. Michal Hulman, PhD.