Pokračovanie článku: Otrasné príbehy slovenských onkopacientov a ich zložitá cesta k liečbe

Pani Viera je 67-ročná dáma, ktorá niekoľko rokov pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka. Zdá sa, že práve táto pracovná skúsenosť jej otvorila aj nové liečebné možnosti. V januári 2019 začala trpieť bolesťami podbruška, ktoré však praktický lekár vyhodnotil ako bežné, nakoľko celý život trpela tráviacimi ťažkosťami. V júli 2019 sa jej stav zhoršil natoľko, že išla na urgentný príjem, kde jej po CT vyšetrení objavili viacero paket uzlín v blanitej časti pobrušnice. V auguste 2019 jej v Ružomberku robili chirurgický zákrok a následne histológia potvrdila lymfóm. Pacientka bola odoslaná na hematológiu do Trstenej, odtiaľ bola odporučená na hematológiu do Martina.
Začala dostávať liečbu, ktorá najprv zaberala, no po kontrolnom PET-CT sa ukázali prítomné zvyšky ochorenia. Absolvovala druhú líniu liečby, následne PET-CT, ale ochorenie sa znova nepodarilo úplne eliminovať. Pacientke Vierke bola ponúknutá udržiavacia liečba, ale bez zásadnejšieho liečebného potenciálu. Túto už Vierka odmietla a konzultovala svoj stav a možnosti liečby s centrom vo Viedni, keďže si tam platila zdravotné odvody. Tam jej hneď ponúkli druh inovatívnej liečby, ktorá sa zatiaľ na Slovensku absolvovať nedá, no pacientov na ňu vedia slovenskí lekári odporučiť napríklad do centier v ČR. Pani Vierka však túto možnosť u nás nedostala a k efektívnej liečbe sa dostala prakticky náhodou v susednom Rakúsku. Vierka je dnes po absolvovaní modernej bunkovej liečby, ktorú dostala vo Viedni v priebehu mesiaca. Pacientka rozprávala o tom, že bola v priebehu liečby doma na Slovensku zmätená a nevedela sa poriadne rozhodnúť, čo má podstúpiť, keďže chirurg v Ružomberku jej odporúčal vyoperovať celú uzlinu na krku, zatiaľ čo hematologička túto možnosť zamietla. Následne pacientka držala 42-dňovú hladovku. V tom čase by jej veľmi pomohol niekto, kto by ju dokázal navigovať na ceste a vysvetliť jej jednoducho cieľ, možnosti, postup, prínosy a riziká.