RDA je index abrazívnosti. Čím je vyšší, tým pasta viac „derie“ zuby. Osoby s citlivými zubami alebo s chrupom postihnutým eróziou zubov by mali používať zubnú pastu s RDA maximálne okolo 50, ale podľa možnosti omnoho menej. Problém je v tom, že výrobcovia zubných pást ho často neuvádzajú (výnimkou je slovenská značka Biela perla, kde je RDA jednoznačne vyznačené na obale, tá pre fajčiarov má abrazivitu 139, ale zubné pasty pre citlivé zuby majú abrazivitu v hodnote 9 a 10). Takže jednou z ciest je kupovať zubné pasty, ktoré ho uvádzajú. Mimochodom, na citlivé zubné krčky pomáha aj nanášanie Elmex gélu – aj s pomocou medzizubnej kefky do medzizubných priestorov alebo používanie ďalších špeciálnych zubných pást na citlivé zuby. Keďže zubné pasty index obrusovania RDA na svojich obaloch zvyčajne neuvádzajú, môžete si prekliknúť na tabuľku na konci tohto článku.
Európska legislatíva spoločne s Asociáciou amerických dentistov považuje z hľadiska obrusovania zubnej skloviny za bezpečnú zubnú pastu takú, ktorá má nižšiu hodnotu relatívnej dentínovej abrazivity (RDA) ako 250. Na rozdiel od množstva fluoridov nie je výrobca povinný na obale uvádzať mieru obrusovania. Naproti tomu FDA (Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv) stanovil maximálnu úroveň obrusovania skloviny 200 RDA, v opačnom prípade zubnú pastu neschváli. Zatiaľ čo európska právna úprava zaraďuje zubné pasty medzi kozmetické prípravky, v Spojených štátoch patria do kategórie liečiv. Najmä bieliace (whitening) zubné pasty obsahujú drobné brúsne čiastočky, preto ich stomatológovia odporúčajú používať maximálne raz do týždňa. Ich častým používaním by sme si totiž mohli zuby doslova zodrať. (Dnes pomerne veľa bieliacich zubných pást obsahuje aj peroxidy. Aj takéto pasty však treba používať s mierou.)
Samozrejme, obrusovanie zubnej skloviny závisí od ďalších faktorov, nielen od RDA zubnej pasty. Svoju úlohu tu zohráva aj tvrdosť zubnej kefky, častosť, dĺžka či intenzita čistenia zubov, celkový stav chrupu a podobne.
SLS je zas penivá zložka zubných pást – sodium lauryl sulfát. Ten sa vstrebáva sliznicou úst a hromadí v mozgu, pečeni a srdci. Penidlá môžu niekedy spôsobovať aj podráždenie slizníc alebo praskanie kútikov. Podľa niektorých štúdií by ľudia, ktorí trpia často aftami, mali radšej používať pasty bez SLS. Na druhej strane, úplne nepenivé zubné pasty niekedy "chutia“ ako krém na topánky a ľudia ich veľmi neobľubujú. Treba nájsť rozumný kompromis a najlepšia cesta je vždy zubné pasty striedať. Striedanie zubných pást je akosi zlatou strednou cestou a človek sa vyhne tomu, aby dlhodobo používal napríklad zubnú pastu s prílišnými abrazívnymi účinkami, zubnú pastu bez fluoridov (fluoridy sú predsa len zložka, ktorá lokálne najúčinnejšie posilňuje zubnú sklovinu) alebo s vazokonstrikčnými látkami proti krvácaniu zubov (napr. hliníkom), ktoré stiahnutím ciev v ďasnách len prekrývajú bakteriálny zápal, čo tiež nie je riešením problému v ústach.
Mimochodom, v rámci ústnej hygieny je omnoho dôležitejšie niečo iné ako zubná pasta, a to mechanické čistenie zubov. Suchá kefka dokonca zuby vyčistí detailnejšie! Aj preto má napríklad zmysel dočisťovať si zuby „nasucho“ jednozväzkovou kefkou napríklad pri televízii (aj preto sa jej niekedy hovorí „televízna kefka“). Bez prítomnosti pasty v ústach jazykom totiž lepšie cítite, ktoré zubné plôšky máte očistené a ktoré nie.
Výška relatívnej dentínovej abrazivity RDA
- do 70 RDA – nízke
- 70 – 100 RDA – stredné
- 100 – 150 RDA – vysoké
- viac ako 150 RDA – veľmi vysoké
(Európska legislatíva spoločne s Asociáciou amerických dentistov považuje z hľadiska obrusovania zubnej skloviny za bezpečnú zubnú pastu takú, ktorá má nižšiu hodnotu relatívnej dentínovej abrazivity RDA ako 250. Na rozdiel od množstva fluoridov nie je výrobca povinný na obale uvádzať mieru obrusovania.)