Meteosenzitivita teda nie je len ospalosť alebo bolesti hlavy v daždivom počasí. Je to oveľa vážnejšie. Meteorologické zmeny môžu u niektorých ľudí zhoršiť chronické ochorenia, astmatické záchvaty, spôsobiť mŕtvicu alebo infarkt myokardu.
Meteosenzitivita nie je choroba modernej doby
Meteosenzitivita nie je choroba modernej doby. Už Hippokrates spomínal meteorologickú závislosť vo svojich spisoch okolo roku 400 pred Kristom. Starí Germáni si všimli, že vo veľmi chladnom počasí ľudia v nadmernej miere trpia bolesťami kĺbov a tento stav nazvali bolesť z počasia. Tibetskí lekári zasa verili, že akékoľvek ochorenie v nejakej miere súvisí s meteorologickými podmienkami. V neskorších dobách vedci predpokladali, že aj zmena stavu vetra, môže ovplyvniť pohodu človeka a neustále striedanie teplých a studených atmosférických frontov označovali za hlavnú príčinu problémov. Sledovanie vplyvu zmien počasia na ľudský organizmus, sa začalo skúmať na začiatku 60– tych rokov minulého storočia, kedy sa spojili nemeckí lekári s meteorológmi. Vzniklo tak aj meteorologické číslo, ktoré charakterizuje vplyv počasia na človeka. Dnes rozlišujeme 5 rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí.
Ženy sú citlivejšie na zmeny počasia
Na zmeny počasia je senzitívna približne tretina obyvateľstva, niektoré zdroje hovoria až o 70 % ľudí. Najväčšiu skupinu meteosenzitívnych ľudí, tvoria ženy. Ženský organizmus je totiž kvôli hladine hormónov a ich kolísaniu, vystavený zvýšenému zaťaženiu, a je náchylnejší aj na tzv. klimatický stres. Ženy sú aj tie, ktoré majú častejšie nízky tlak a ten zvyšuje reakciu na zmeny počasia. Do kategórie ľudí, ktorých trápi meteosenzitivita, patria aj starší ľudia, tehotné ženy, astmatici, reumatici a ľudia s oslabenou imunitou. Z psychologického hľadiska upadajú „do smútku a depresívnych stavov“ najmä melancholici.
Čo sú meteotropné ochorenia?
Medzi ochorenia, ktoré sú veľkej miere citlivé na zmeny počasia, patria kardiovaskulárne ochorenia. Preto sú aj v skupine tzv. meteotropných ochorení. A logicky sú teda na výkyvy počasia najviac citliví ľudia so srdcovo – cievnymi ochoreniami. Zmeny počasia totiž sprevádzajú prudké zmeny týkajúce sa tlaku vzduchu. Ten zasa vplýva na zmenu krvného tlaku, čo môže zapríčiniť prudkú reakciu v podobe búšenia srdca, dýchavičnosti a v horšom prípade kolapsu, mozgovej mŕtvice alebo infarktu myokardu.
Ťažkosti vznikajú, keď atmosférický tlak a krvný tlak v krátkom čase veľmi kolíšu. Napríklad pri skokovom ochladení, alebo pri daždi, pociťujú niektorí ľudia s vyšším krvným tlakom únavu, bolesti hlavy, trpia nespavosťou alebo sú podráždení. V teplejších oblastiach majú ľudia všeobecne nižší krvný tlak a v takých krajinách je aj menej infarktov ako v severnejších krajinách. Chladom sa krvný tlak zvyšuje a tým aj výskyt ischemických ochorení. Chlad a vietor často vedú k výraznému zužovaniu ciev alebo až ku kŕču ciev (vazospazmus), čo môže mať pri prechode do studeného počasia, za následok vzostup krvného tlaku s následným nedokrvením srdcových ciev. Pacienti vtedy pociťujú tlakovú bolesť na hrudníku vyvolanú ischémiou srdcového svalu. Chlad, vietor a menej svetla súvisia aj s pocitmi úzkosti a poruchami psychiky.
K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, počas dlhotrvajúcich horúčav, dusného počasia, pred prudkým ochladením, alebo pred búrkou, či príchodom tzv. fénu (suchý horský vietor).
Foto: OMRON
Ako môžeme zmierňovať príznaky?
Čo môže pomôcť, ak trpíte meteosenzitivitou? K základným odporúčaniam patrí návšteva lekára, ktorý vám možno upraví liečbu. Určite ho navštívte pri opakovaných ťažkostiach. V každom prípade si pravidelne merajte svoj krvný tlak. Toto odporúčanie je ešte dôležitejšie, ak trpíte hypertenziou, alebo aj vtedy, ak máte k vysokému krvnému tlaku genetickú predispozíciu. Vysoký krvný tlak nebolí a bolesť hlavy pri zmene počasia nemusí byť vážnou hrozbou a zároveň môže byť indikátorom hypertenzie. Najlepšou prevenciou pred komplikáciami, je zdravý životný štýl, strava bohatá na bielkoviny, vitamíny a minerály, dostatok spánku a psychohygiena. Sú to činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu. Pre manuálne pracujúceho človeka je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita. Kniha alebo krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe.
Každý človek, ktorý si chce zachovať zdravého ducha, by mal do svojho každodenného života zaviesť určité rituály. A aspoň časť dňa venovať činnosti, ktorá ho baví a napĺňa. Ak sa už objaví nejaký zdravotný problém, dôležitý je zodpovedný prístup k liečbe. Teda dodržiavanie odporúčaní lekára, aby sa zdravotný stav ešte viac nezhoršil, ale naopak, urýchlilo sa uzdravenie.