V takom veku je totiž kontrola impulzívneho správania, ktoré je skôr afektívne ako rozumové, oveľa nižšia, ako po 24 či 25 roku života, vysvetlil psychiater, MUDr. Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave.
Patrí to k dospievaniu
Potreba skúšať nové nepoznané situácie a experimentovať v každom možnom smere, patrí jednoznačne k dospievaniu. „Mladý človek chce spoznať svoje hranice, čo môže a čo už nemôže. Častokrát aj prekračuje hranice, otvára dvere do trinástej komnaty, kam by radšej vstúpiť nemal.“ Týka sa to aj šikovných ľudí, ktorí hľadajú všelijaké nové zážitky a ak kráčajú po tejto ceste, dostanú sa aj k drogám. To, koho droga "zachytí“, resp. kto jej odolá a kto naopak podľahne, závisí od genetiky. Tiež to, koho si ktorá droga podmaní. Či už alkohol, nikotín, alebo skôr tvrdé drogy typu heroín, kokaín a podobne. Drogou „popálený“ človek potom musí absolvovať dlhú cestu k „očisteniu“. K šťastlivcom patria tí, čo cúvnu zavčasu a v experimentovaní nepokračujú.
Konzervatívni ľudia
Konzervatívni ľudia sú vo všeobecnosti opatrní. Tí podľa MUDr. Okruhlicu skúšajú drogy menej často a tiež sa podľa štatistiky nestanú závislými tak ľahko ako tvoriví a hyperaktívni ľudia. Okruhlica však zdôrazňuje, že to opäť neplatí univerzálne.
Starší len výnimočne
Ľ. Okruhlica si pamätá na jeden prípad človeka-päťdesiatnika, ktorý sa do Centra pre liečbu drogových závislostí prišiel liečiť zo svojej závislosti. Tvrdí však, že išlo o výnimku. Podľa doktorových slov sa preto nedá s určitosťou povedať, že je tam jasná biologická zábrana (že po istom veku už ľudia drogy neskúšajú), pretože aj také prípady sa nájdu, hoci len zriedkavo a výnimočne.