Z celkového počtu viac ako 350-tisíc diabetikov trpí cukrovkou druhého typu približne 330-tisíc ľudí. Z toho si približne 110-tisíc aplikuje inzulín a z tohto počtu si ho štyrikrát denne potrebuje pichnúť asi 50– tisíc ľudí. Okrem toho si diabetik musí pred každým podaním inzulínu odmerať glykémiu a celkovo je to sedemkrát denne. Ak to spočítame, diabetik musí „do seba pichnúť“ 11-krát denne.
A aby toho nebolo málo, musí sa ešte vedieť stravovať. Naučiť sa vyvážiť si dávku inzulínu počtom sacharidov a súčasne zladiť pohybovú aktivitu. A to ešte diabetikovi nezaručuje, že u neho nevznikne komplikácia v podobe srdcovo-cievneho ochorenia, obličkových komplikácií a podobne.
„Dobrou správou je, že máme k dispozícii prípravok, ktorý nahradí podanie štyroch dávok inzulínu. U väčšiny pacientov môžeme prejsť zo štyroch dávok na jedno podanie. Tento prípravok obsahuje kombináciu bazálneho inzulínu a tzv. agonistu GLP-1 receptorov. Agonista je napodobenina alebo syntetická obdoba fyziologického hormónu, ktorý zabezpečí všetky účinky, ktoré mali podania inzulínu pred jedlom.
Inými slovami, pacient si bude podávať inzulín raz denne, a nie je nutný ani taký intenzívny self monitoring, nemusí tak úzkostlivo počítať sacharidy, ani sa obávať priberania. Navyše, okrem toho, že má lepšiu glykemickú kontrolu, má aj nižšie srdcovo-cievne riziko,“ hovorí docent Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej asociácie. V medicíne a diabetológii sme sa vďaka tomuto objavu posunuli o veľký kus ďalej a to, čo bolo doposiaľ pre pacientov veľmi náročné, vyrieši jedna dávka inzulínu.
Čítajte viac Cukrovka 1. a 2. typ: Čo majú spoločné a v čom sa líšia?U pacienta-diabetika ale musia byť splnené isté kritériá, aby mohol prejsť na túto liečbu. U väčšiny však podľa slov docenta Martinku sú, pretože ich organizmus ešte produkuje zvyškový inzulín. Druhá zložka tohto kombinovaného prípravku stimuluje prirodzenú sekréciu inzulínu, ktorý sa takto využíva efektívnejšie a lepšie prechádza fyziologickými cestami. Problém by bol vtedy, keď by bola sekrécia inzulínu vyčerpaná. V takom prípade táto liečba nie je vhodná, pretože nemá čo stimulovať.
Okrem toho, že si pacient pichá menej injekcií, liečba vedie k efektívnejšej glykemickej kontrole a významnej redukcii hmotnosti, úprave krvného tlaku a krvných tukov. Znižuje sa riziko hypoglykémie, redukuje sa potreba frekventných meraní glykémie z prsta, nutnosť striktného dodržiavania času podania injekcie či striktného prepočítavania sacharidov a časovania pohybu. Nižšie sú dávky inzulínu a nižšie je aj riziko omylov či vynechania aplikácie lieku.
Slovenská štúdia Simplify, ktorú realizovala Slovenská diabetologická asociácia v spolupráci s Národným endokrinologickým a diabetologickým ústavom v Ľubochni a ktorá prebehla v takmer 50-tich ambulanciách, ukázala, že prechod z komplexnej liečby inzulínom na fixnú kombináciu je efektívna aj bezpečná.