Diabetologička: Porcia hranolčekov sa zväčšila štvornásobne

Počet diabetikov stále narastá a dosahuje takmer pandemický charakter. Kým v roku 2021 malo vo svete diagnostikovanú cukrovku 537 miliónov dospelých, do roku 2030 ich podľa odhadov údajov Medzinárodnej diabetickej federácie bude 643 miliónov. Ide o ochorenie, ktorého priebeh a komplikácie vedú k vysokej úmrtnosti vo všetkých krajinách sveta.

, 19.12.2022 06:00
stetoskop, ovocie, zelenina, zdravá strava Foto:
Doba je rýchla a prináša so sebou každodenný stres, neistotu, výkyvy v pracovnom aj osobnom živote. A tento tlak potom ľudia nekompenzujú pohybom, ale, naopak, večer unavení odbúravajú stres neprimeraným príjmom potravín a začínajú priberať.
debata

„S rozvojom civilizácie, so zmenou životného štýlu, stúpa počet pacientov s týmto ochorením“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, PhD, MBA, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. V rozhovore sa dočítate aj o sociálnych či ekonomických problémoch, ktoré musí pacient a jeho okolie riešiť, ale aj o rizikách tohto ochorenia či najmodernejšej liečbe, ktorá nielenže cukrovku lieči, ale znižuje riziko úmrtia pacientov.

Diabetológia napreduje, sú tu nové spôsoby liečby, veľa sa hovorí o zdravom životnom štýle, diabetikov ale napriek tomu pribúda. Čím si to vysvetľujete?

Môže za to doba digitalizácie, technizácie, pracovného náporu, ktorý je taký veľký, že ľudia nemajú dostatok energie na zmenu životného štýlu. Doba je rýchla a prináša so sebou každodenný stres, neistotu, výkyvy v pracovnom aj osobnom živote. A tento tlak potom ľudia nekompenzujú pohybom, ale, naopak, večer unavení odbúravajú stres neprimeraným príjmom potravín a začínajú priberať. Navyše dnes je jednou z nových teórií vzniku diabetu druhého typu aj znečistenie vzduchu.

Určité časti nečistôt sa cez membránu v pľúcach dostanú až do vnútra tela a vyvolávajú oxidačný stres. Ten musí telo odbúravať imunitnými čistiacimi mechanizmami, ale stres, ktorému je telo vystavené, zvyšuje inzulínovú rezistenciu. Povedané po slovensky, znižuje sa citlivosť na vlastný inzulín. Takže k ešte zmámym teóriám pribudol okrem stravy aj oxidačný stres. Túto skutočnosť potvrdila aj štúdia, ktorá zistila, že ľudia, ktorí bývajú pri frekventovaných cestách, majú dvakrát vyššie riziko vzniku diabetu oproti tým, ktorí pri cestách nebývajú.

Stále však prevláda ako hlavný rizikový faktor vzniku diabetu obezita…

S nárastom počtu obéznych ľudí na celom svete alikvótne stúpa aj počet pacientov s diabetom 2. typu. Žiaľ, dnes už nie sú výnimkou šesť-, deväť- či 12-ročné deti s týmto ochorením najmä v Amerike, ale aj v bohatých krajinách arabského sveta, pretože sa konzumuje veľké množstvo jedla s vysokým obsahom kalórií, cukrov a tukov. Len za posledných dvadsať rokov sa napríklad porcia hranolčekov zväčšila štvornásobne. Ale naše telo nemá softvér na to, aby zvýšené množstvo jedla s vysokou kalorickou hustotou spracovalo, a to bez kompenzácie pohybom. Preto je dôležité v rámci prevencie obezity a následne diabetu jesť menšie porcie jedál s nižším obsahom tukov a cukrov.

A ak si človek raz za čas dá nejaké „nezdravé“ jedlo, musí to vynahradiť pohybom. V 19. storočí drevorubač ručne rúbal drevo a za deň skonzumoval desaťtisíc kalórií. Dnes, keď zjete 1 500 kalórií, je to pre niekoho obrovské množstvo, pretože väčšina ľudí má minimum pohybu. Ale ten drevorubač všetky zjedené kalórie intenzívnym fyzickým pohybom spálil. A my máme často minimálny pohyb. Máme tak len dve možnosti, ktoré potrebujeme skombinovať – zmeniť štruktúru jedla a pridať pohyb.

Nedávno ste v súvislosti s cukrovkou použili výraz ohňostroj smrti. Čo si máme pod tým predstaviť?

Jednoducho to, že keď sa pozrieme na príčinu úmrtí a zároveň zdravotného postihnutia, diabetes je na šiestom mieste v rebríčku desiatich najčastejších ochorení. Medzi nimi sú pády (zlomeniny chrbtice pri osteoporóze), rakovina pľúc, rakovina čreva. Ale diabetes mal za desať rokov zo všetkých ochorení ako príčina úmrtí a zdravotného postihnutia najväčší nárast. A to až o 25 percent, čo je alarmujúce. Úmrtnosť sa znásobuje aj tým, že diabetici majú urýchlený priebeh aterosklerózy. Cukrovka sa však používa aj ako model starnutia: vedci 60-ročnému pacientovi s diabetom pripočítali plus desať rokov, čiže biologicky ho „zostarli“. A zrýchlené starnutie je, ak má človek diabetes, dva- až štyrikrát častejšie.

ruka, curkovka, cukrová ruka, kvapka krvi Čítajte viac Diabetes: Základom úspechu je liečba „ušitá“ na mieru

Pacienti s cukrovkou majú aj vyššiu úmrtnosť. Napríklad celosvetovo v roku 2021 zomrelo na cukrovku 6,7 milióna ľudí, pričom približne rovnaký počet ľudí zomrel na covid počas dvoch rokov. Takže diabetes mal dvakrát vyššiu úmrtnosť ako covid. Diabetes je ekonomicky nákladný, „skonzumuje“ 20% nákladov na liečbu všetkých ochorení. Dáta z roku 2017 hovoria, že 24% nákladov na liečbu cukrovky tvoria tzv. sekundárne – sociálne poistenie, hospitalizácia pre komplikácie a podobne. V roku 2017 tvorili priame náklady na liečbu cukrovky viac ako 550 miliónov eur. V prepočte to bolo v oblasti priamych nákladov akolo 375 eur na jedného pacienta a 1 220 tvorili nepriame náklady.

Máme tu pandémiu obezity u detí. „Zarábajú“ rodičia svojim deťom na diabetes v dospelosti? Respektíve majú cukrovku druhého typu aj deti?

V októbri vyšli nové štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré hovoria o tom, že máme 2 800 diabetických pacientov do 18 rokov, ktorí sa liečia inzulínom – ide o diabetes mellitus 1. typu. Šesťdesiatšesť detí ale máme na diéte a 23 na tabletkovej liečbe – a to už hovoríme o deťoch s diabetom druhého typu.

Čiže kedysi zaužívaná norma, že pri cukrovke druhého typu hovoríme väčšinou o tzv. stareckom diabete, lebo sa objavoval vo vyššom veku, je minulosťou. Ochorenie sa nevyhýba ani šesť- až desaťročným deťom. Pritom štatistiky sú neúprosné a hovoria, že ak má človek diabetes a žiadnu inú chorobu, skráti sa jeho život o šesť rokov. Ak na svojom životnom štýle nič nezmení. A keď je to pacient, ktorý má okrem cukrovky aj chorobu srdca, bude žiť kratšie až o 12 rokov, a ak sa k srdcu pridajú obličky, tak aj o 16 rokov. Ak teda dieťa dostane cukrovku, tá poškodzuje endotel a dieťa môže zomrieť na komplikácie diabetu skôr ako jeho rodičia. A to je šokujúce a toto nechce žiaden rodič.

Čo vlastne robí cukor s naším telom?

Čítala som teraz jednu zaujímavú štúdiu, v ktorej sa hovorí o tom, že cukor robí návyk, je to vlastne droga. Nikde sa to nedeklaruje, ale formu, akou je človek od cukru závislý, je možné prirovnať k droge. V roku 2017 robili americkí vedci štúdiu na myšiach. Dali im možnosť vybrať si kokaín alebo sladený nápoj. Túto možnosť dostali aj myši, ktoré boli závislé od kokaínu. A aj myši zvyknuté na kokaín si radšej vybrali sladený nápoj. A bolo im jedno, či sladké obsahovalo cukor, alebo umelé bezkalorické sladidlo. Metabolický softvér človeka je založený tak, že musí rýchlo zjesť sladké, aby si dodal energiu, keďže v prírode sa rýchle sladké sacharidy nevyskytujú v takom vysokom množstve, ako ich každodenne konzumujeme. Máme v sebe softvér, ktorý nám hovorí – uprednostni sladké. My si musíme vlastným mozgom povedať, že príjem sladkého budeme redukovať a obmedzovať.

Čiže niektoré matky, ktoré dnes v obchodoch sledujú zloženie potravín a preferujú tie s nižším obsahom cukru, chránia svoje deti nielen pred obezitou, ale aj pred rizikom diabetu?

Dôležité je genetické riziko vzniku diabetu, ale aj zdravé stravovanie. Potrebné je jesť prirodzené potraviny bez glutamánov, lebo sú práce aj o tom, že upravované jedlá nie sú najzdravšie. Ideálne je jesť potraviny, ktoré si dopestujeme, alebo tie, ktoré nemuseli dlho cestovať a nemusia mať veľa chemických látok, aby nehnili, neplesniveli. Jednoduchšiu stravu, menej kombinácií všetkého a exotických potravín a menej tukov. A pacientom väčšinou vysvetľujem, že aj keď olej je tekutina, neznamená to, že keď je tuk tekutý, tak sa z neho nepriberá tak, ako z masti. Navyše je dokázané, že bravčová masť je aspoň taká zdravá ako olivový olej. Pacienti si myslia, že keď konzumujú olej, tak ho môžu zjesť, koľko im chutí. Lenže jedna lyžica tuku sa spáli jednou hodinou futbalu. Čiže ak používame tuk na prípravu jedla, každá lyžica navyše znamená, že by sme mali ísť hodinu hrať futbal.

Sme v podstate k svojmu zdraviu nevšímaví?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Pretože niektorí ľudia športujú, zdravo sa stravujú a týmto smerom vedú aj svoje deti. A potom je tu veľká časť ľudí, ktorí žijú v strese a ten ich oberá o toľko energie, že sa nedokážu postarať o svoje zdravie. Sú zaneprázdnení, psychicky vyčerpaní a hýbať sa nevládzu. V tomto smere je veľmi dôležitá osveta, pretože vždy niekoho naštartuje, aby niečo pre seba urobil. Ale dôležité je aj to, ako sa osveta podá.

Lebo keď je to formou obohranej platne – zdravo jedzte, hýbte sa, na tieto slová sú už ľudia alergický. Ale keď sa robí na príklade konkrétneho pacienta, ktorý vážil veľa a teraz má skvelé výsledky, pretože zmenil radikálne svoj život, tak je to iné. Nikdy som si nemyslela, že pohyb má až taký účinok na glykémiu. Ale keď prišiel covid, veľa ľudí sa pohybovalo pre obmedzeniach len po bytoch. A aj keď sa stravovali zdravo a neprejedali sa, zrazu mali miesto glykémie 7, 8 aj 9, dokonca 12. Čiže aj bežná chôdza má na metabolizmus veľmi pozitívny vplyv.

Ak pacientom diagnostikujete cukrovku druhého typu, sú ochotní zmeniť životný štýl alebo chcú radšej inzulínovú liečbu?

Inzulínovej liečbe sa pacienti bránia, nechce ju nik. Možno vtedy, ak pacient schudne, povieme mu, chýba vám inzulín a keď vám ho nedáme, všetky nepríjemnosti budú pokračovať. Ak ho ale začneme aplikovať, bunky budú vedieť spracovať jedlo, prestanete sa potiť, chodiť na toaletu, nebudete ospanlivý a unavený a bude z vás nový človek, v takom prípade súhlasia. Sú aj situácie, keď inzulín dávame aj pri novovzniknutom diabete, buď ešte nevydiferencovanom, o aký typ diabetu ide, alebo aj pri diabete druhého typu.

lekár, cukrovka, diabetes, glukomer, inzulín Čítajte viac Cukrovka 1. a 2. typ: Čo majú spoločné a v čom sa líšia?

Máme tu NFI (Natural Food Interaction Diet) program, vďaka ktorému je možné „zbaviť“ sa inzulínovej liečby. Dokážu sa pacienti až tak zaprieť a dodržiavať ho?

Program spočíva v určitej interakcii kombinácie daných jedál, ktorá robí to, že človek chudne, znižuje sa jeho inzulínová rezistencia. Je však pravda, že ide o vegánsku diétu. Na ňu musí byť človek dlhodobo nastavený. Ale zároveň je tam aj znížený prísun kalórií na 800 až 1 000 kalórií. Redukčné programy majú bežne toľko kalórií. To, že sú tam interakcie jedál, respektíve nutrientov, nie je medicínsky dokázané. Pravda je, že pacient schudne, cíti sa lepšie a naozaj mu klesnú glykémie, klesne mu hmotnosť, cholesterol, tlak, dochádza k zlepšeniu výsledkov diabetu. Len nie som presvedčená o tom, že sa to dá dlhodobo aplikovať. Je to však jedna z metód. Nieje však vhodná pre všetkých pacientov.

Máme na Slovensku dostupnú najmodernejšiu liečbu, a ak áno, môžu si ju slovenskí pacienti dovoliť?

Máme, dokonca je už taká revolučná, že už liečime aj riziko pacienta, pretože dnešné lieky majú tri až štyri efekty v jednej molekule. To znamená, že klesne nielen glykémia, ale pacient schudne, zníži sa cholesterol a krvný tlak a pri niektorých liekoch sa znižuje aj riziko hospitalizácie, srdcového zlyhania, infarktu či mozgovej príhody až o 30 percent. A máme tu aj nové technológie, ktoré sú také prevratné, že umožňujú pacientom na inzulíne vidieť kontinuálnu krivku merania glykémie, a to bez jediného vpichu do prsta.

Ide o kontinuálny glykemický holter, ktorý je dnes považovaný za základ súčasti liečby diabetu prvého typu. Keď má pacient holter, softvér vypočítava takzvaný parameter čas v cieľovom pásme glykémií – ak ho má nad 70 percent, je dobre liečený. Senzorové technológie by mali byť cenovo dostupnejšie, potom by sme dokázali dosiahnuť významné zlepšenie glykemických hodnôt u pacientov. Ale je to zložité, lebo sa to vždy ráta cez peniaze. Niektorí pacienti však holter nechcú, mnohí nechcú ani inzulínovú pumpu. A potom sú tu takí, ktorí by nové možnosti liečby privítali, ale nemajú ako samoplatcovia financie.

Nedávno mladému pacientovi v martinskej nemocnici transplantovali Langerhansove ostrovčeky. V Čechách, teda v Inštitúte Klinickej a Experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe, sú tieto operácie relatívne bežné, u nás bola prvá. Je aj toto budúcnosť diabetológie?

IKEM je v transplantácii Langerhansových ostrovčekov na druhom mieste na svete. Na transplantáciu stačia ostrovčeky zhruba od dvoch darcov na jedného človeka. Ostrovčeky sa separujú špeciálnou technológiou. Všetko má všas svoje „ale“ – to znamená, že pacient musí dodržiavať určitý režim – musí užívať lieky na ovplyvnenie imunity, aby nedošlo k odhojeniu transplantovaných ostrovčekov.

Je to však veľká vec pre pacientov, ktorí majú vysokú variabilitu glykémií. Navyše transplantácia ani nie je finančne enormne náročná, stojí rádovo päť- až sedemtisíc eur. Ak by boli darcovia, bolo by možné takýchto transplantácií robiť viac. No treba povedať aj to, že pražívanie ostrovčekov nie je stopercentné. U niekoho liečba zlyháva po roku, po troch rokoch, sú však pacienti, ktorým vydržia šesť aj osem rokov. Nie je to teda trvalé riešenie, ale je to vynikajúca možnosť. Je tu však ešte jedna zásadná vec: musí to uhrádzať poisťovňa. A ak výkon nebude hradený zo zdravotného poistenia, transplantácie nebude možné našim pacientom poskytovať, pretože si ich väčšinou sami nedokážu zaplati.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #životný štýl #diabetes #cukrovka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy