Rodičia odmietli dieťaťu darovať časť pľúc. Pľúcny lalok by im pritom nechýbal

Mali sme aj smutný prípad, keď rodičia mohli byť darcami jedného pľúcneho laloku pre svoje dieťa, ale odmietli. Pritom by stratu toho chýbajúceho laloku pravdepodobne ani neucítili, pretože jedna strana pľúc má tri laloky, druhá dva a po operácii by mali obe strany dospelého dva laloky. Dieťaťu by vzhľadom k jeho veľkosti stačil ten jeden. To je ale jeden z mála prípadov, ktorý so mnou emočne zamával, hovorí v rozhovore, ktorý prinášame v skrátenej podobe, MUDr. Marta Hájková CSc., MPH , hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia.

17.12.2022 06:00
pľúca, ruky, dlane Foto:
Slovensko je v porovnaní so susednými krajinami na prvom mieste v transplantácii pľúc pri pľúcnych fibrózach. Napríklad Česi majú na prvom mieste transplantáciu pľúc pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP).
debata (5)

Aké sú diagnózy, pri ktorých sa indikuje transplantácia pľúc? Kde sa samotný zákrok potom vykonáva?

Na prvom mieste u nás sú indikovaní na transplantáciu pľúc pacienti s pľúcnou fibrózou, vrátane idiopatickej pľúcnej fibrózy (IPF). Na druhom mieste je pľúcna artériová hypertenzia a na treťom mieste je cystická fibróza. Od roku 1998 podstúpilo transplantáciu pľúc 95 slovenských pacientov. Ale samotná transplantácia sa nevykonáva na Slovensku. Nemáme transplantačné centrum, pretože bohužiaľ nemáme peniaze na materiálno – technické vybavenie a nemáme na to ani určenú nemocnicu. Celú predtransplantačnú prípravu robí nemocnica Ružinov ako jediné pracovisko pre celé Slovensko, ale samotný výkon transplantácie sme od roku 1998 do marca roku 2018 robili vo Viedni. Neskôr nás z kapacitných dôvodov požiadali, aby sme o spoluprácu požiadali Prahu. A od roku 2018 dodnes sa naši pacienti transplantujú tam.

Ako dlho sa približne čaká na transplantáciu?

Je to veľmi individuálne. Priemerná dĺžka momentálne je 264 dní. Ale u niekoho to môže byť mesiac a niekto čaká rok a pol.

Aké kritériá musia pacienti pred transplantáciou spĺňat?

Jednou z podmienok, aby pacienta odporúčali na transplantáciu pľúc je aj to, že nesmie fajčiť, musí mať predpísaný kyslík na doma, ďalej kontrolujeme, v akom stave je jeho srdce, čiže absolvuje kardiologické vyšetrenie. A nakoniec zisťujeme, v akom stave sú jeho kosti, pretože pri tejto operácii sa hrudník úplne otvára, doslova sa pília kosti, takže kandidát na transplantáciu nemôže mať ťažkú poruchu kostnej štruktúry.

Do akej vekovej kategórie najčastejšie patria transplantovaní pacienti?

Vekový priemer pacientov schválených na transplantáciu pľúc je 43 rokov, ale už sme indikovali aj 14-ročné dieťa, aj 65-ročného dospelého. Pri cystickej fibróze, ktorá je vrodená, sa najmladšie ročníky indikované na transplantáciu bežne pohybujú okolo 25. roku života. Pri diagnóze pľúcnej fibrózy, ktorá sa získava až počas života, je to okolo 50 rokov.

Kto sú darcovia?

Existovala taká fáma, že najčastejšími darcami sú motorkári, ale už to nie je pravda. Odkedy majú kvalitné helmy, tak pri úrazoch a nehodách sa ich mozog väčšinou natoľko nepoškodí. Poškodené je telo a orgány v ňom, ktoré nie sú chránené. Momentálne sú darcami najčastejšie samovrahovia alebo stavy po krvácaní do mozgu (z akejkoľvek príčiny).

pľúca, dýchanie Čítajte rozhovor Pľúcna lekárka Marta Hájková: Vdýchnuť môžete fazuľku, kosť i zub

Aká teda úspešnosť a môže sa to aj nepodariť?

Môže sa to aj nepodariť, ale tá šanca je minimálna. Najpresnejšie dáta máme z Viedne a podľa nich päťročné prežitie bolo u 67 % pacientov a najdlhšie žijúceho pacienta máme 14 rokov po transplantácii (stále žije). V Prahe transplantujeme len veľmi krátko, čiže tam máme vyhodnotené len jednoročné prežitie a to je u 94 % pacientov (toľko z nich prežije prvý rok a žijú ďalej). Táto operácia je skutočne zázrak, pretože do Prahy nám odchádza pacient s doslova modrými perami, prstami a lícami a vráti sa nám ružový pacient, ktorý nepotrebuje dýchať kyslík.

Sú do celého procesu transplantácie pľúc zapojení aj rodinní príslušníci?

Samozrejme, oni sú garantom toho, že pacient má ich podporu psychickú, ale aj fyzickú. Pacienta, o ktorého rodina nejaví záujem a nemieni sa oňho starať, ani nemôžeme indikovať na transplantáciu. Mali sme aj smutný prípad, keď rodičia mohli byť darcami jedného pľúcneho laloku pre svoje dieťa, ale odmietli. Pritom by stratu toho chýbajúceho laloku pravdepodobne ani neucítili, pretože jedna strana pľúc má tri laloky, druhá dva a po operácii by mali obe strany dospelého dva laloky. Dieťaťu by vzhľadom na jeho veľkosť stačil ten jeden. To je však jeden z mála prípadov, ktorý so mnou emočne zamával. V podstate ide o starostlivosť v prvé týždne alebo mesiace, ale nie je to sústavná ani náročná starostlivosť, iba aby bol poruke niekto, kto tomu človeku pomôže, pretože je to pre organizmus naozaj celkom náročný zákrok. Treba pomôcť najmä s rehabilitáciou, navariť, proste, ako po každej operácii, kým sa pacientovi zahojí rana. Po dvoch-troch mesiacoch sú už väčšinou úplne samostatní. Ale najdôležitejšie je, že keď sa niečo deje, má nás kto kontaktovať. Preto je podpora rodinných príslušníkov extrémne dôležitá, nielen pred, ale aj po transplantácii. Nedávno sa nám vrátil z transplantácie z Prahy pacient už po troch týždňoch – a už aj chodil a cvičil.

MUDr. Marta Hájková, CSc., pneumologička,... Foto: ACCELERATE
MUDr. Marta Hájková, CSc., pneumologička MUDr. Marta Hájková, CSc., pneumologička, hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia.

Vidíte v transplantáciách budúcnosť a riešenie pre pacientov s vážnymi ochoreniami pľúc, ako sú pľúcna fibróza a ostatné spomínané?

Viete, my vlastne ideálne nechceme tých pacientov transplantovať, pretože je to obrovský zásah do organizmu a má svoje riziká. Transplantácia je riešením pre pacientov, u ktorých boli skutočne vyčerpané všetky iné možnosti. Ale napríklad u IPF (idiopatickej plúcnej fibróze) to tak nie je, indikujeme aj pacientov, ktorí sa jednoducho nedostanú k existujúcej liečbe, pretože im ju neschvália poisťovne.

To znamená, že keby sa k tej liečbe dostali, mohli by sa vyhnúť transplantácii?

Mohli by sa vyhnúť transplantácii, respektíve, mohli by žiť niekoľko rokov bez toho, aby tam vzniklo riziko transplantácie. Existuje taký termín „premostenie k transplantácii“. Idiopatická pľúcna fibróza je totiž ochorenie, ktoré sa časom zhoršuje , progreduje a dané lieky ho dokážu výrazne spomaliť, čiže ten človek môže dlho relatívne plnohodnotne fungovať. Má svoju rodinu, prácu, aktivity. A my by sme chceli, aby sa všetci pacienti, ktorí sú indikovaní a spĺňajú kritériá, dostali v prvom rade k účinnej inovatívnej liečbe, nie na transplantáciu. Poviem vám príklad: U pacientov s cystickou fibrózou existuje inovatívna liečba, ktorú ale poisťovňa na rozdiel od IPF uhrádza a tento rok sme dvoch pacientov už vyradili z čakacej listiny na transplantáciu. Ich klinický stav sa vďaka inovatívnej liečbe zlepšil natoľko, že v blízkom čase transplantáciu nepotrebujú.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #pľúca #transplantácia pľúc #pľúcna fibróza #pneumológ #pneumológia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy