Bolesti chrbtice sú staré ako ľudstvo

Bolesťami chrbta trpí takmer 80 percent ľudí. Aj napriek vysokému percentu si profesor Anton Gúth, prednosta Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice na bratislavských Kramároch, nemyslí, že ide o civilizačnú chorobu.

11.09.2012 13:50
Anton Gúth Foto:
Profesor Anton Gúth, prednosta Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice na bratislavských Kramároch.

„S bolesťami chrbta mali ľudia problémy od nepamäti. Stačí sa pozrieť na našu 25-tisíc rokov starú dámu – Moraviansku venušu. Má typické civilizačné dimenzie, mala nadváhu, nesprávne držanie tela s predsunutým krkom, dopredu otočenými plecami, oslabenou brušnou stenou a sedacím svalstvom. Môžeme predpokladať, že aj nedostatok pohybu. Rovnako ako my dnes. Vozíme sa v autách, sedíme hodiny pred televízorom alebo pred počítačom. A navyše sa prejedáme,“ povedal. Tvrdí, že zdravú chrbticu si udrží len ten, kto bude cvičiť aspoň desať minút denne.

Naše svaly sú nevyvážené a preto máme problémy. Čo by sme mali robiť, aby boli aspoň trochu v rovnováhe?
Človek dostane pri narodení statické a dynamické svaly v rovnováhe. Lenže táto rovnováha sa začína narušovať už v škôlke, v škole pri niekoľkoročnom vysedávaní v lavici a dospelý ju už poruší úplne vysedávaním v práci, v autách či v mestskej doprave namiesto toho, aby "naťahoval“ svaly chrbtice a zaťažoval kĺby podobne, ako to robili jeho predkovia. Deti vysedávajú doma a napokon aj v škôlke alebo škole namiesto toho, aby sa do sýtosti vybláznili na lúke. Výsledkom je, že všetci viac zaťažujú statické svaly ako dynamické. Neviem si dosť dobre predstaviť prácu mojich nasledovníkov, keď bude mať generácia dnešných malých detí tridsať – štyridsať rokov. Problémy s chrbticou budú oveľa vypuklejšie. Totiž už deti na základnej škole majú zmenené a skrátené niektoré svalové skupiny, čo sa vo vyššom veku ešte zhoršuje. A čo robiť, aby boli v aspoň trochu v rovnováhe? Stačí si s deťmi vyjsť na prechádzku, zahrať na lúke futbal či rekreačne bicyklovať.

Môže rodič, ktorý chodí a sedí nesprávne, naučiť správnej chôdzi či sedu svoje dieťa?
Rodičia nemajú o týchto veciach dostatočné informácie alebo im nevenujú pozornosť. Nesprávne postavenie hlavy či pliec je signál. Ak má dieťa zlé držanie tela, buchnáty do chrbta nepomôžu. A ak, tak na desať sekúnd, lebo ho skrátené svaly nepustia. Ak by bolo zdravotnícke povedomie vyššie, aj rodič so zlým postavením tela by sa snažil viesť dieťa k správnemu postoju a k pohybu. Ideálne by bolo, keby existovali školskí lekári, ktorí by sa deťom venovali a dokázali by zdiagnostikovať skrátené a oslabené svaly a nasmerovali by ich k správnemu cvičeniu. Správne by bolo, keby telocvikári robili dôkladne strečing.

Aký pohyb je ideálny, aby sme sa udržali v kondícii?
Nestačí športovať raz za týždeň. To vedie akurát k preťaženiu, blokáde medzistavcových platničiek, pretože svaly sú nevyvážené. Ja rozlišujem zlé, dobré a indiferentné športy. Jednostranné zaťaženie ako basketbal, volejbal, tenis, futbal, hádzaná, to sú športy, ktorými si človek môže ublížiť, ak týždeň len sedí a potom sa niektorému z týchto pohybov ide jeden deň venovať. Medzi ideálne športy zaraďujem plávanie, bicyklovanie, chôdzu, in-line korčule či bežkovanie, alebo aj jazdu na koni. Treťou skupinou sú športy, ktoré nemôžeme zaradiť ani medzi dobré, ani zlé, je to zjazdové lyžovanie alebo golf. Ľuďom však radím, že ak si chcú urobiť poriadok so svojím pohybovým aparátom, mali by navštíviť niektoré rehabilitačné pracovisko, kde im urobia analýzu, ktoré svaly by mali uvoľňovať a ktoré posilňovať a naučia ich, ako cvičiť. Každý, aj ten, čo sa cíti zdravý, by mal cvičiť aspoň desať minút denne.

Väčšina z nás celé dni sedí. Dá sa robiť prevencia „na stoličke“?
Samozrejme. Stolička by však mala mať správnu výšku a chrbtica by mala byť správne centrovaná. Krčná, hrudná a drieková by mali byť napriamené a panva by nemala byť sklopená. Keď sme unavení, panva má tendenciu ,,utekať” dozadu. Správny sed je taký, že nohy sa opierajú celým chodidlom o podlahu, kolená zvierajú pravý uhol a medzi stehnami je tiež uhol 90 stupňov. Takéto sedenie, pri ktorom všetky uhly majú 90 stupňov, nazývam chlapským sedom. Treba si uvedomiť aj dynamickosť sedu, nesedieť pridlho v jednej polohe staticky, bez pohybu. Dynamický sed možno dosiahnuť aj tak, že pod zadkom máte nestabilný povrch, ktorý stále uhýba, a tak vás núti posilňovať brušné aj chrbtové svaly a vzpriamene držať telo. Dá sa dosiahnuť kúpou tzv. dynamickej stoličky. Lacnejší variant je striedať sed na fitlopte.

Kedy je správny čas zájsť za lekárom?
Keď nedokážeme poriadne vystrieť koleno alebo lakeť, keď sa nemôžeme dobre predkloniť. To sú momenty, keď ešte nič nebolí, ale telo už vysiela signály. Bolesť je informácia o tom, že sa začína problém. Bohužiaľ, keď sa telo ozve bolesťou, siahneme po tabletkách. Je to síce pohodlné, ale je to slepá ulička. My tabletkou „odstrihneme“ jazyk svalu, ktorý signalizuje, že je preťažený. Tento signál by sme sa mali naučiť počúvať a navštíviť lekára.

Spôsobuje problémy aj stres, respektíve psychická nepohoda?
Tie tisíce rokov, čo sme boli sluhami, sa odrazilo na našej psychike. My si dáme „naložiť“ a potom máme zlé postavenie tela. Psychika úzko súvisí s napätím svalstva aj s celkovým držaním postavy. Predstavte si človeka, ktorý zvíťazil a ide si dať pripnúť medailu na hrudník, má typické postavenie hlavy, šije, pliec s napriamením krčnej a hrudnej chrbtice. Naopak, keď ide podriadený po neúspechu k svojmu šéfovi „na koberec“, pozerá do zeme, hlava s krčnou chrbticou je v predklone, plecia sú spustené, drieková chrbtica je v predklone. Tento druhý postoj, keď ho človek denne zaujíma, sa môže fixovať. Dochádza pri ňom k typickému preťažovaniu niektorých svalových skupín a obalov, ktoré ho zabezpečujú, a to provokuje bolesti hlavy, šije, pliec alebo krížov. Stres je zlý dôvažok k nášmu zlému držaniu tela. Tie svaly, ktoré máme skrátené, sa stresom ešte viac skracujú.

Aká je liečba týchto ťažkostí?
Pomalá. My pracuje po milimetroch. Navyše od pacienta vyžadujeme aktívnu spoluprácu. Zachytávame totiž už len následok. Príčina bolesti a problémov vznikla desiatky rokov predtým, než pacient príde k nám. Roky si to pripravuje, už od škôlky a školy, keď nás ešte kedysi nútili denne sedieť hodiny v lavici, a navyše s rukami za chrbtom. Ak má pacient bolesti – dostáva lieky, ak má skrátené svaly – dostáva lieky. Ale medikamentózna liečba musí byť presne ohraničená. Pri funkčných poruchách však preferujeme cvičenie. Väčšina pacientov sa dožaduje masáže a elektroliečby. Prídu, ľahnú si, odstopujú si čas a utekajú do práce. Ale v momente, keď od nich chceme nejaký výkon, už je problém. Sú ochotní cvičiť, kým majú bolesti. Na cvičenie však zvyčajne zabúdajú vtedy, ak sa ráno zobudia a nič ich nebolí. Tento stav je však časovanou bombou, ktorá vybuchne, keď to budú najmenej čakať. Bolesti chrbta sa totiž veľmi často vracajú. Pacient si však musí uvedomiť, že chrbticu treba chrániť v každom okamihu. To znamená držať ju vzpriamenú pri sede na stoličke pred počítačom, ale takisto aj vtedy, keď sa zohnete zašnurovať si topánky, zamiesť alebo zodvihnúť niečo zo zeme.

Dá sa bolestí chrbtice zbaviť definitívne?
Stopercentnú záruku vám nedá nikto. No pacientom vždy hovorím, že ak budú dodržiavať zásady – pravidelne každý deň desať až pätnásť minúť cvičiť, správne chodiť, sedieť a primerane športovať, keby sa problémy aj opakovali, zopakujú sa v menšej intenzite.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba