Prvým lekárom, s ktorým prídete do kontaktu pri podozrení na ochorenie, je najčastejšie všeobecný. To, že si nahmatáte hrčku, neznamená hneď, že máte lymfóm. Ak sa lekárovi nezdá prvotné vyšetrenie hmatom, nasleduje séria ďalších vyšetrení. Dôležité je vyšetrenie krvi – jej rozborom sa zhodnotia rôzne parametre, ktoré môžu viac napovedať o probléme. Ale ani na základe rozboru krvi nemožno presne určiť ochorenie, resp. potvrdiť nádorové ochorenie. Hodnoty vyšetrovanej krvi, ktoré sú mimo normálnych parametrov, sú signálom, aby lekár pátral ďalej.
Diagnostické metódy
Pacient s lymfómom musí absolvovať celú sériu vyšetrení, ktorých typy a rozsah závisia od druhu a štádia ochorenia. Medzi bežné vyšetrenia patria:
Laboratórne vyšetrenia – hodnotí sa pri nich krvný obraz, sedimentácia a hodnoty rôznych biochemických parametrov. Len na základe krvných vyšetrení sa však nedá určiť, či chorý má, alebo nemá lymfóm. Zmeny v krvnom obraze, zvýšenie sedimentácie a zmeny niektorých laboratórnych parametrov môžu byť signálom, že sa v našom tele niečo deje, teda sú odrazom reakcie organizmu – napr. na infekciu alebo na nádorové ochorenie.
ORL vyšetrenie umožní posúdiť, či príčinou zväčšenia uzliny nie je zápalový proces, resp. infekcia v mieste horných dýchacích ciest, ústnej dutiny, uší alebo krku.
Ultrazvukové vyšetrenie – v prípade podozrenia na lymfóm môže odhaliť výskyt zväčšených uzlín, ktoré nie sú dostupné pohmatom – napríklad v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách a presnejšie zmerať ich veľkosť.
RTG vyšetrenie môže odhaliť zväčšené uzliny napríklad v oblasti hrudníka a pomáha určiť celkový stav pacienta.
Mamografia, ultrazvuk prsníka.
Pri každom náleze zväčšených lymfatických uzlín v podpazuší by sa malo vykonať mamografické vyšetrenie prsníkov, prípadne u žien do 40 rokov ultrazvuk prsníkov. Netreba zabúdať na to, že ochorenia prsníkov sa vyskytujú aj u mužov.
Odborná diagnostika:
Biopsia.
Odber sa robí len v prípade, ak je uzlina dobre prístupná (napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách). Keď sa uzlina alebo postihnutý orgán nachádzajú na neprístupnom mieste (hrudník alebo brušná dutina), prípadne ak by bol výkon napriek lokálnej anestézii pre pacienta bolestivý, je potrebná operácia v celkovej anestézii. Na základe mikroskopického vyšetrenia sa stanoví histologický nález, ktorý potvrdí alebo vyvráti diagnózu lymfómu.
Vyšetrenie kostnej drene.
Podľa druhu lymfómu je kostná dreň postihnutá v 10 až 80 % prípadoch. Vzorka sa obvykle odoberá z lopaty bedrovej kosti. Miesto vpichu lekár najskôr dezinfikuje, znecitliví lokálnym anestetikom a zavedie do kosti bioptickú ihlu, pomocou ktorej odoberie malú vzorku tkaniva kostnej drene. Nakoniec ihlu z kosti vyberie. Aby sa zastavilo krvácanie, miesto vpichu treba zatlačiť a sterilne ošetriť. Vyšetrenie sa vykonáva v lokálnej anestézii a pacienti ho nevnímajú ako bolestivé.
CT hrudníka, brucha a malej panvy.
Ide o zobrazenie lymfatických uzlín na miestach, ktoré nie sú vyšetriteľné pohmatom, ako aj všetkých dôležitých orgánov. Na lepšie odlíšenie ciev, postihnutých uzlín a ložísk v orgánoch a tiež na odlíšenie tráviaceho traktu od ostatných orgánov sa používa tzv. kontrastná látka, ktorá pri röntgene „svieti“.
Ultrazvukové vyšetrenie.
V porovnaní s CT vyšetrením ultrazvuk brucha umožňuje presnejšie zmerať veľkosť niektorých orgánov (pečeň, slezina) a je výhodnejší aj na meranie veľkosti uzlín v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách. Na druhej strane je to vyšetrenie nevhodné na posúdenie stavu a veľkosti lymfatických uzlín v bruchu a pozdĺž chrbtice.
Scintigrafia kostí.
Toto vyšetrenie je najmä v prípade lymfómov málo citlivé. Navyše pri niektorých bežných ochoreniach (napríklad kĺbových zápaloch) býva falošne pozitívne. U vybraných pacientov môže byť veľmi užitočné, nedokáže však nahradiť biopsiu kostnej drene.
Endoskopické vyšetrenie.
Cieľom je vylúčiť/potvrdiť postihnutie žalúdka alebo hrubého čreva pri lymfóme alebo nezriedka vylúčiť či potvrdiť zápal, vred alebo krvácanie v žalúdku. Absolvujú ho napr. pacienti s lymfómom v oblasti krčných mandlí.
Pozitrónová emisná tomografia – PET scan.
Ide o vyšetrenie, keď sa pacientovi podá do žily cukornatá látka s naviazaným rádioaktívnym prvkom, ktorý sa vychytáva v nádorových bunkách, teda v bunkách s vysokou spotrebou cukru. Má tú výhodu, že sa zobrazia aj menšie ložiská nádoru (až do veľkosti jedného centimetra) a dobre vidieť aj brušné uzliny.
CT alebo MRI mozgu.
Robí sa všetkým pacientom s nádormi mozgu, či už ide o lymfómy, alebo iný druh rakoviny. U ostatných ľudí s lymfómami vtedy, ak majú pri zisťovaní diagnózy alebo v priebehu ochorenia klinické príznaky, ktoré sú podozrivé z postihnutia nervového systému.