Achillova šľacha je pomerne dlhou šľachou (až 15 cm), ktorá spája trojhlavý sval lýtka s pätovou kosťou. Šľacha, to sú vlastne zväzky kolagénových a v minimálnom množstve elastických vlákien. Zohráva významnú úlohu pri koordinácii chôdze. Stiahnutie svalov lýtka spôsobuje stiahnutie Achillovej šľachy, pätová kosť sa zodvihne a človek sa vlastne môže postaviť na špičky. Často býva bolestivá pri výskokových športoch, ako je volejbal či basketbal. Môže sa poškodiť tak, že sa natrhne, úplne roztrhne (tzv. ruptúra). Najčastejšie praská približne 2–5 centimetrov nad pätovou kosťou. Môže sa však „iba“ zápaliť a degenerovať. Táto najväčšia šľacha v tele je totiž zároveň veľmi zraniteľná a jej poranenie väčšinou býva zatvorené, ale výnimočne aj otvorené (pri úraze, akým je napríklad prerezanie zvonka).
Foto: SHUTTERSTOCK
(u novorodenca ešte viac). S vekom táto pružnosť klesá. Približne 35 % prípadov roztrhnutia šliach v tele sú práve ruptúry Achillovej šľachy. Zranenie sa najčastejšie vyskytuje u mužov vo veku 30–50 rokov. A vo vyše 70 % vzniká pri športovej činnosti. Oslabiť šľachu však môže aj chronické celkové ochorenie, akým je reumatoidná artritída alebo dna.
Pozor na nárazové športovanie
Pod vplyvom extrémnej sily, ktorá vznikne pri náhlom pohybe vpred, sa môže Achillova šľacha čiastočne alebo úplne roztrhnúť. „Veľmi ohrozená skupina sú nárazoví športovci,“ hovorí ortopéd z Jednodňovej chirurgie REVIVE v Bratislave Gabriel Kovács. „Napríklad celý deň sedia od ôsmej do piatej za počítačom a podvečer si prídu zahrať hoci squash. Bez prípravy, bez strečingu, bez predchádzajúceho zaťaženia a prekrvenia začnú behať s doskokmi a prudkými zmenami smeru. A problém je na svete, netýka sa len achilovky, ale aj chrbtice. Ďalšie rizikové športy, pri ktorých sa Achillova šľacha môže ľahko natrhnúť alebo roztrhnúť, sú okrem squashu „raketové športy“ ako bedminton a tenis, ďalej basketbal, volejbal, futbal a atletika,“ dodáva. Sú to športy s prudkými pohybmi na rôzne strany, s doskokmi a brzdeniami. Roztrhnúť achilovku si však môže aj nešportovo založený človek, napríklad, ak je obézny, pretože kilá navyše preťažujú nielen kĺby, ale aj šľachy.
Chronické preťažovanie achilovky, napríklad v rámci športovej kariéry, ale aj v prípade nadhmotnosti človeka, môže priniesť degeneratívne zmeny na Achillovej šľache. Dochádza k zmenám v štruktúre tkaniva následkom jej nedokrvenia. Štandardným prejavom je chronická pozáťažová bolesť a obmedzenie hybnosti v členkovom kĺbe. Typickou skupinou ľudí s týmito problémami sú bývalí športovci, ktorí utrpeli počas športovej kariéry množstvo mikroúrazov. V oblasti úponu šľachu na pätovú kosť môžu vzniknúť výrastky, ktoré sú zdrojom dráždenia a bolesti.
„Achillova šľacha má nervovo-cievny obal, ktorý ju zásobuje živinami a inervuje. Na preťažovanej šľache môžu vzniknúť trhliny, zhrubnutia, jazvovité tkanivo, a to všetko vedie k bolesti. Takisto sa tam môžu ukladať kalcifikáty, čiže vápnik, a to tiež vytvára bolestivý fenomén,“ vysvetľuje ortopéd Kovács. „Existujú aj úponové bolesti, v mieste, kde sa Achillova šľacha upína na pätovú kosť, je dráždená kostným výrastkom, je to však niečo iné ako známejšia pätová ostroha. Ale Achillovu šľachu si možno poškodiť aj následkom nešportového úrazu, spomínam si na úrazy, keď ju pacientovi preťala kosačka na trávu, alebo mu na nohu spadla sklenená platňa.“