Štítna žľaza je orgán umiestnený na krku, pozostávajúci z dvoch lalokov. V organizme ovplyvňuje celý metabolizmus. Ak produkuje málo hormónov, látková premena sa spomalí, ak ich je veľa, metabolizmus sa zrýchli. Čiže ak nepracuje tak, ako by mala, môžu nastať vážne zdravotné problémy. Najčastejším problémom v súvislosti so štítnou žľazou je jej znížená činnosť (hypotyreóza). A k tejto zníženej činnosti najčastejšie vedie už spomínaný autoimunitný zápal štítnej žľazy. Hovorí sa mu aj Hashimotova choroba.
Nedostatočnosť štítnej žľazy teda môže byť nielen vrodená, ale najmä získaná. „Autoimunitná tyreoditída je epidemiologicky najrozšírenejšou tyreopatiou (ochorením štítnej žľazy) v krajinách, v ktorých sa podarilo odstrániť deficit (nedostatočný príjem) jódu. Je súčasne najčastejším autoimunitným ochorením a najčastejšou príčinou primárnej hypotyreózy (zníženej činnosti štítnej žľazy),“ píše v odbornom časopise pre lekárov Medicus news známy endokrinológ doc. MUDr. Ján Podoba, CSc., z Bratislavy. „V krvi pacientov cirkulujú autoprotilátky proti štítnej žľaze (tzv. antiTPO a antiTG). Aj u nás čelíme epidémii tohto ochorenia, postihuje 5 % dievčat do 20 rokov a 20 % postmenopauzálnych žien. Kým sa nevyvinie klinická manifestná struma (chorobné zväčšenie štítnej žľazy) alebo hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy merateľná laboratórnymi vyšetreniami), je toto ochorenie bezpríznakové. Je to vlastne väčšina prípadov,“ dodáva docent. Vlastný autoimunitný proces podľa jeho slov lekári nevedia ovplyvniť.
V krvi pacientok sú protilátky, časom to vedie ku zníženej činnosti štítnej žľazy
Rýchlosť vývoja tohto ochorenia je rôzna. Najčastejší priebeh je taký, že počas dlhého obdobia štítna žľaza funguje normálne s tým, že v krvi pacientok sa nachádzajú autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy. Aj na to sa príde náhodne, resp. sa to nediagnostikuje vôbec, pretože ochorenie sa v tomto štádiu neprejavuje. Navyše sa s tým z hľadiska odbornej liečby nedá ani nič robiť, pretože v ambulancii nie je dôvod liečiť bezpríznakové ochorenie. Pacientka, ktorej však „protilátky proti štítnej žľaze“ v krvi našli, by mala chodiť na pravidelné endokrinologické kontroly. Liečba tyroxínom (hormón štítnej žľazy) sa začína až po tom, čo dôjde k zníženej činnosti štítnej žľazy. Lieči sa iba následok zápalu spôsobeného autoimunitou, a to je vzniknutá nedostatočnosť štítnej žľazy. Obyčajne je nevyhnutné doživotné podávanie hormónu tyroxínu (syntetický hormón štítnej žľazy). Dávka sa upravuje na základe výsledkov laboratórnych vyšetrení.
Hypotyreóza sa prejavuje zvýšenou únavou, zimomravosťou, apatiou, stratou záujmov či telesnej a duševnej výkonnosti (spomalené myslenie, reč, neprimeraný pokoj). Pokožka je suchá, šupinatá, studená, vlasy sú suché, lámu sa, vypadávajú vo zvýšenej miere. V tvári môže dôjsť k opuchom okolo očí, pacientka má tendenciu priberať, častým príznakom býva aj zápcha, poruchy menštruačného cyklu, drsný, chrapľavý hlas. Významné je zvýšenie hladiny cholesterolu a urýchlenie aterosklerózy. Znížená činnosť štítnej žľazy by sa mala vylúčiť u žien, ktoré nemôžu otehotnieť, pretože môže spôsobovať poruchy plodnosti. Takisto tehotenstvo je obdobím, keď sú nároky na činnosť štítnej žľazy výrazne zvýšené. Tehotné ženy by si mali dávať na zníženú činnosť štítnej žľazy veľký pozor. Môže dôjsť až k poškodeniu mozgu či poruchám psychomotorického vývoja dieťaťa, ktoré je pred narodením odkázané na dodávku hormónov od matky.
Čítajte viac Ktoré dve látky potrebuje naša štítna žľaza? Aj v boji proti zápalu
Nádejou by mohlo byť užívanie selénu
Najvyššia tkanivová koncentrácia selénu je v štítnej žľaze, takmer dvojnásobná v porovnaní s pečeňou. „Viacerí autori dokázali významný pokles koncentrácie antiTPO (autoprotilátka proti štítnej žľaze) po 3– až 6-mesačnej liečbe selénom. Suplementácia naznačuje, že dodávanie selénu počas gravidity a po pôrode znižuje aktivitu autoimunitného zápalu. Výsledky týchto štúdií zatiaľ neboli odbornými spoločnosťami akceptované natoľko, aby sa dostali do štandardných postupov, v rôznych krajinách je totiž rôzny príjem jódu a selénu a štúdie trvali krátko,“ píše sa v časopise Medicus news. Pokles protilátok v krvi navyše nie je až taký významný, skutočný prínos by bolo predĺženie intervalu od zápalu do vzniku zníženej činnosti štítnej žľazy, čo bude možné dokázať až v dlhodobých, tzv. randomizovaných štúdiách.
Na druhej strane je užívanie selénu nádejou v situácii, keď lekár nemá čo ponúknuť pacientke s protilátkami proti štítnej žľaze zistenými z krvi a iba sa „čaká“ na vznik hypotyreózy. „Vzhľadom na dokázaný deficit selénu na Slovensku je preto racionálne navrhnúť liečbu selénom u pacientov s autoimunitným zápalom štítnej žľazy. Mnohí endokrinológovia túto liečbu už niekoľko rokov podávajú,“ píše doc. Podoba.