"Trasľavá obrna" postihuje čoraz viac ľudí. Dnes je svetový deň Parkinsonovej choroby

Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa týka aj 19 108 Sloveniek a Slovákov. V minulosti ju volali aj „trasľavá obrna”. Tento názov jej dal anglický lekár a paleontológ James Parkinson v roku 1817 a dnes má Parkinsonova choroba svoj svetový deň.

11.04.2023 10:15
neurón, Parkinson Foto:
Ilustračné foto.
debata

Na rozdiel od svetových štatistík si u nás Parkinsonova choroba vyberá častejšie ženy ako mužov. Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii. Príčinou ochorenia je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov.

Video
Tras rúk pri Parkinsonovej chorobe možno dnes vypnúť stlačením gombíka! Ako?

V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. Dnes už vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom ochorenia je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu.

neurón, Parkinson Čítajte aj Nočné mory v detstve sú spojené s vyššou hrozbou demencie a Parkinsona v starobe

Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od sedem do 10 miliónov na svete. Tento značný rozptyl je daný aj tým, že mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou nie sú diagnostikovaní. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže jej výskyt s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Slovensko sa vymyká štatistikám

„Počet pacientov sledovaných v neurologických ambulanciách u nás sa v období rokov 2013–2021 pohyboval približne od 26-tisíc do 19-tisíc. Najviac chorých vykázali neurologické ambulancie v predcovidovom roku 2019, keď ich bolo 25 988 (12 260 mužov a 13 728 žien),“ uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová. „V uvedenom roku pribudlo aj najviac novodiagnosti­kovaných pacientov – spolu 4 590 (2 258 mužov a 2 332 žien). Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania,“ dodala. Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou bol zaznamenaný zrejme práve aj v dôsledku toho v zatiaľ v poslednom spracovanom roku 2021: spolu 19 108 pacientov (9 278 mužov a 9 830 žien).

Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných deviatich rokoch odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac chorých žien ako mužov.

alzheimerova choroba, pamat, demencia, mozog Čítajte aj Aplikácia už čoskoro odhalí Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. Vedci hľadajú dobrovoľníkov

Môže vyústiť do demencie

„Parkinsonova choroba postihuje hlboké štruktúry mozgu, najmä bazálne gangliá, ktoré sú zodpovedné napríklad za koordináciu pohybov. Typickým obrazom u pacienta sú drobné šúchavé kroky, dochádza k spomaleniu pohybu, svalstvo tuhne a vzniká takzvaná rigidita. U pacientov sa prejavuje typický tras rúk, ako keby počítali či točili mince. Neskôr sa stav zhoršuje a môžu sa začať objavovať známky demencie,“ hovorí neurologička Ronnie Šandorová Traubnerová z bratislavskej AGEL Clinic. Podľa jej slov je diagnostika Parkinsonovej choroby často klinická, zobrazovacie a laboratórne vyšetrenia sú potrebné najmä kvôli vylúčeniu inej príčiny, napríklad nádoru mozgu, alebo cievnych zmien.

„Zo zobrazovacích metód, keď opomenieme nukleárnu medicínu, je ťažným vyšetrením magnetická rezonancia. Ide o bežné vyšetrenie mozgu, ktorého súčasťou je aj sekvencia, ktorá je za ideálnych podmienok schopná odhaliť zmeny spájané s Parkinsonovou chorobou. Samotné vyšetrenie trvá približne 10–15 minút,“ vysvetľuje rádiologička Zuzana Lišková z bratislavského rádiologického pracoviska AGEL

Nález Parkinsonovej choroby na magnetickej rezonancii mozgu je veľmi diskrétny. „Niekedy je naozaj ťažké povedať, či ide o zmeny pri Parkinsonovej chorobe, alebo len o takzvanú nevyváženosť obrazu. Hľadajú sa totiž jemné zmeny šedi o veľkosti pár milimetrov a nie vždy sú podmienky ideálne, aby sme mali obrázky ako z učebnice. Typicky by sme zmeny mali odhaliť v strednej časti mozgu (mezencefale) ako chýbajúci znak „chvosta lastovičky“. U zdravého človeka je viditeľný, u pacienta s Parkinsonovou chorobou mizne,“ dodala Zuzana Lišková.

Liečba je zameraná na zmiernenie symptómov a spomalenie progresie ochorenia. Existujú viaceré lieky, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pohybové funkcie a koordináciu, svalovú stuhnutosť, tras, ako aj podporné lieky na psychické ťažkosti. Okrem toho pomáhajú pacientom s Parkinsonovou chorobou rôzne terapie ako sú fyzioterapia, ergoterapia a logopédia, ktoré zlepšujú koordináciu a kontrolu nad pohybom. V prípade neúčinnosti liečby a zhoršovania stavu môže byť indikovaná aj chirurgická liečba.

„Prevencia ochorenia nie je možná. Všeobecne sa však odporúča zdravý životný štýl, dostatočné množstvo spánku, pravidelná fyzická aktivita a vyvážená strava, ktorá obsahuje dostatok antioxidantov,“ dodáva neurologička Ronnie Šandorová Traubnerová. V prípade podozrenia na Parkinsonovu chorobu by mali pacienti vyhľadať odbornú lekársku pomoc, aby mohli byť čo najskôr správne diagnostikovaní a začali adekvátnu liečbu.

Príčina vzniku: Neznáma

Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy, či drobné úrazy mozgu.

Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov.

Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné. Avšak vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú sa rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.

O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre parkinsonovu chorobu na počesť narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal toto ochorenie.

debata chyba
Viac na túto tému: #choroba #zdravie #prevencia #Parkinsonova choroba