Ak sa rakovina hrubého čreva a konečníka zachytí v počiatočných štádiách, jej liečiteľnosť je 90 %. „Napriek tomu má 25 % pacientov pri určení diagnózy metastázy,“ hovorí doc. MUDr. Martin Huorka, CSc., hlavný odborník MZ SR pre gastroenterológiu. V pokročilom štádiu tejto rakoviny prežíva päť rokov len 10–15 % pacientov. „Na Slovensku je kolorektálny karcinóm druhá najčastejšia malignita u žien a tretia najčastejšia u mužov. Kedysi bola táto diagnóza výrazne mužská záležitosť, ale už to dávnejšie neplatí. Riziko tohto ochorenia sa zvyšuje po 50. roku života alebo pri pozitívnej rodinnej anamnéze. Pritom na nádorové ochorenia čriev by sa pri pravidelných preventívnych vyšetreniach nemalo vôbec umierať,“ dodáva.
Test na skryté krvácanie verzus kolonoskopia
Prvým krokom v rámci systematickej prevencie rakoviny hrubého čreva je štátom riadený skríning. „Skríning je vlastne včasné odhalenie ochorenia v jeho bezpríznakovom štádiu. Skríning musí veľmi spoľahlivo odlíšiť tých ľudí, ktorí dané ochorenie majú, od tých, ktorí ho nemajú. Skríning musí znižovať výskyt aj úmrtnosť na dané ochorenie. V onkológii je len niekoľko diagnóz, kde má zmysel realizovať ten populačný skríning a kolorektálny karcinóm je jednou z nich,“ hovorí klinický onkológ MUDr. Jozef Dolinský, primár oddelenia klinickej onkológie E z II. onkologickej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Na Slovensku sa skríning kolorektálneho karcinómu robí prostredníctvom dvoch vyšetrení. Prvým je test okultného (skrytého) krvácania do stolice u osôb vo veku 50–75 rokov. V rámci neho sa zisťuje prítomnosť krvi v stolici (polyp, z ktorého sa môže vyvinúť rakovina hrubého čreva, totiž nenápadne krváca) a poistenci by toto vyšetrenie mali absolvovať každé dva roky. Ak je test pozitívny, to znamená, potvrdí sa prítomnosť krvi v stolici, je potrebné absolvovať kolonoskopické vyšetrenie. Prítomnosť krvi v stolici môže mať viaceré príčiny (hemoroidy aj zápalové ochorenie čriev).
Druhým možným vyšetrením je kolonoskopia. Ide o vyšetrenie hrubého čreva endoskopom, optickým prístrojom, ktorý nielenže zobrazí vnútro čreva, ale pomocou ďalších pomôcok umožní odstrániť zo sliznice čreva podozrivé výrastky, ktoré môžu byť predstupňom rakoviny, bez potreby chirurgického zákroku. Nárok na preventívne kolonoskopické vyšetrenie hradené poisťovňou má každý od 50. roku života raz za desať rokov (prvostupňoví príbuzní pacientov s týmto druhom rakoviny od 40. rokov). Človek, ktorý absolvoval preventívnu kolonoskopiu s negatívnym výsledkom (nič mu v čreve nenašli), má počas najbližších desať rokov takmer istotu, že nebude mať rakovinu hrubého čreva a konečníka. Ľudia sa však tohto vyšetrenia obávajú, aj keď viacerí po jeho absolvovaní pripúšťajú, že najotravnejšia je v zásade príprava naň (s cieľom vyčistiť črevo) a samotná kolonoskopia sa dá zvládnuť. Určite by pomohlo, keby zdravotné poisťovne hradili aj analgosedáciu či celkovú anestéziu pri kolonoskopii (bezbolestnú kolonoskopiu), za čo už dlhší čas bojuje Slovenská gastroenterologická spoločnosť. Pacienti si za ňu priplácajú. Najväčšou prekážkou je totiž u väčšiny z nich strach – mnohí sa dokonca samotného vyšetrenia boja viac ako prípadného nálezu.
Relácia IDE O ZDRAVIE
Nový DNA test
V posledných troch rokoch sa na štátom riadenom skríningu zúčastnilo len okolo 35 % obyvateľstva (v Holandsku je to 68 %, v Slovinsku 60 %). Ak by sa však na skríningu chceli svedomito zúčastňovať všetci, otázkou ostáva, či by to vôbec systém zvládal, keďže v SR je 180–220 funkčných gastropracovísk, pričom v mnohých sa nachádza len jediný lekár s jednou, dvoma zdravotnými sestrami. Na Slovensku sa ročne uskutoční 43-tisíc kolonoskopií, pričom 6-tisíc je skríningových. Priemerný vek pacientov je 62 rokov.
Na trh prichádza aj inovatívne a vysoko presné skríningové vyšetrenie na odhalenie rakoviny hrubého čreva a konečníka z názvom COLOTECT. Ide o DNA test zo stolice, ktorý zisťuje priamo prítomnosť už aj predrakovinového štádia nádorového ochorenia hrubého čreva a konečníka , a to nezávisle od výskytu krvi v stolici. „Vyšetruje súčasne až tri génové biomarkery v jednom odbere. Vykazuje až 93 % presnosť v záchytnosti kolorektálneho karcinómu a čo je dôležité, aj 42 % záchytnosť predrakovinových štádií ochorenia (polypy, adenómy),“ konštatuje MUDr. Lucia Starovecká Copák, lekárska genetička. „Filozofia DNA vyšetrenia je taká, že prednádorové štádiá aj nádory vylučujú do stolice bunky, v ktorých je možné identifikovať určité genetické poruchy. A tieto multicieľové DNA testy zo stolice dokážu rozpoznať určité molekulárne markery v týchto bunkách. Majú teda vysokú citlivosť pri odhaľovaní prednádorových štádií aj samotnej rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ hovorí MUDr. Dolinský.
Vyšetrenie, čiže odber vzorky stolice, sa robí doma a nie je potrebné vyhýbať sa liekom ani diétne obmedzenia. Vzorku, ktorá sa analyzuje v Kodani, pacient odovzdáva kuriérovi a výsledky sú k dispozícii do 10 pracovných dní. Pri pozitívnom výsledku je však aj tak nevyhnutná kolonoskopia, takže, ako sa hovorí, všetky cesty vedú… ku kolonoskopii. Pacienti s negatívnym DNA testom potrebujú ďalšiu prevenciu o tri roky. Test však nie je hradený poisťovňou a pacient si ho hradí v plnej výške sám.