„Váha je jednou z minimálnych požiadaviek na to, aby ste mohli darovať krv. Spodná hranica je 50 kilogramov,“ upozorňuje Národná transfúzna služba SR. „Dôvodom je, že množstvo cirkulujúcej krvi je závislé od hmotnosti človeka. Ľudia, ktorí vážia menej, majú aj menej krvi. Strata krvi 450 mililitrov, čo je štandardné množstvo, ktoré sa odoberá, je menej bezpečná pre darcu, ktorý má menší celkový objem krvi,“ vysvetľuje ďalej. Ak človek váži viac ako 50 kilogramov, jeho telo celkovo obsahuje 4,5 až 6 litrov krvi (objem závisí od váhy a výšky).
Okrem požadovanej váhy musí darca krvi spĺňať aj ďalšie kritériá. Je to predovšetkým vek od 18 do 60 rokov. Pokiaľ však máte perfektný zdravotný stav, je možné darovať krv až do 65 rokov. Rovnako by darca nemal trpieť chronickým a infekčným ochorením ani sa na žiadne liečiť.
„Krv môžu darovať muži štyrikrát do roka (každé tri mesiace), ženy trikrát do roka (každé štyri mesiace). Je to čas, ktorý dovolí, aby si telo úplne doplnilo počet červených krviniek a zásob železa po predchádzajúcom odbere,“ informuje transfúzna služba.
Krvné doštičky a plazma (ak sa odoberajú pomocou prístroja separátora) sa môžu darovať častejšie, a to raz za dva týždne. Telo si nahradí stratu doštičiek a plazmy oveľa rýchlejšie ako stratu červených krviniek a železa. Doštičky sa vrátia na normálnu hladinu už po 72 hodinách po darovaní.
Krvinky sa nahradia do pár dní
Samotný odber krvi trvá asi 5 až 15 minút. Celý proces darovania krvi, od registrácie až po poodberové občerstvenie a odchod domov, trvá asi jednu hodinu. Objem tekutín sa vyrovná behom pár hodín po darovaní. Počet stratených červených krviniek si telo nahradí počas niekoľkých nasledujúcich dní až týždňa.
Ak je niekto z darcovstva kvôli zdravotným problémom vyradený, neznamená to, že už nikdy nebude môcť krv darovať. Napríklad ak je príčinou anémia, tento stav sa časom môže upraviť.
Darovanie krvi a zložiek krvi v Slovenskej republike je založené na dobrovoľnom a bezpríspevkovom darcovstve, čo znamená, že za darovanie sa nedostáva finančná odmena. Minulý rok sa na Slovensku uskutočnilo takmer 163 tisíc odberov celej krvi a jej zložiek, z toho prvýkrát darovalo najvzácnejšiu tekutinu 14 324 prvodarcov a 92 892 darcov darovalo krv minimálne jedenkrát a viac. Vyše polovica z nich darovala krv a krvné zložky opakovane.
Stať sa darcom krvi je jednoduché, termín odberu si možno rezervovať jednoducho na webe www.ntssr.sk alebo v mobilnej aplikácii Národnej transfúznej služby SR.
Do ktorej skupiny patríte?
Najviac ľudí má na Slovensku krvnú skupinu A Rh pozitív, je to až 40 percent obyvateľov. Nasleduje skupina O Rh pozitív (35 percent). Zastúpenie ďalších krvných skupín je už oveľa menšie. Nasledujú A Rh negatív (7 percent) a B Rh pozitív (rovnako 7 percent). Ďalšie poradie je: O Rh negatív (6 percent), AB Rh pozitív (3 percentá) a B Rh negatív (1,5 percenta). Suverénne najmenej ľudí má krvnú skupinu AB Rh negatív (len 0,5 percenta). Výskyt jednotlivých krvných skupín sa môže líšiť v závislosti od špecifických rasových a etnických skupín.
Viete, čo je Rh faktor? Zatiaľ čo krvné skupiny objavil český lekár Jan Jánský už v roku 1907, na objav Rh faktoru sme si museli počkať do roku 1940. Ak má človek Rh faktor pozitívny, značí to, že jeho červené krvinky obsahujú zvláštny antigén, ktorý sa nazýva práve Rh faktor. Negatívny Rh faktor znamená, že krvinky tento antigén nemajú.
Antigén je látka zvyčajne bielkovinového pôvodu, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok a imunitnú odpoveď organizmu. Väčšina ľudí, okolo 85 percent, Rh faktor má a asi len 15 percent nie. Pri transfúzii človek s negatívnym Rh faktorom nemôže dosť Rh pozitívnu krv. Avšak ak ste Rh pozitívny, neohrozí vás podanie krvi s negatívnym Rh faktorom.