Výskumníci analyzovali údaje o viac ako 112 000 dobrovoľníkoch. Ľudia s dlhým covidom uvádzajúci príznaky ako mozgová hmla (pomalé myslenie, poruchy pamäte či koncentrácie, nedostatočný duševný výkon) dosiahli o šesť bodov nižšie skóre v porovnaní s ľuďmi bez covidu.
Pokles vedci zaznamenali aj u tých, ktorí si prešli iba miernou infekciou. Tí mali IQ znížené o dva body. Pokles inteligencie pritom pretrvával dlhšie obdobie, aj viac ako jeden rok.
Profesor Adam Hampshire, hlavný autor štúdie publikovanej v uznávanom lekárskom časopise The Lancet, sa vyjadril, že získané poznatky sú „dosť desivé“. Je tu však aj jedna dobrá správa. Prvý typ koronvírusu bol spojený s väčším poklesom IQ, zatiaľ čo posledné kmene vírusu už na inteligenciu útočili len mierne. Predpokladá sa, že je to dané ochranným účinkom očkovania.
Čítajte viac Toto sú 3 najčastejšie postcovidové problémy. Slováci pri ich riešení robia jednu chybu
Opatrne s hodnotením
A hoci výsledky štúdie sú znepokojujúce, výskumníci upozorňujú, že ich treba interpretovať veľmi opatrne. Neporovnávalo sa totiž IQ u jednotlivých osôb pred tým, ako dostali covid a po jeho prekonaní, ale do úvahy sa brali priemerné výsledky všetkých zúčastnených dobrovoľníkov.
Na druhej strane profesor Benedikt Michael, riaditeľ laboratória infekčných neurovied na univerzite v Liverpoole, uviedol, že existuje „jednoznačne veľmi vážne postihnutá skupina“. Vedci pritom nemajú jasno v tom, či sa postihnutým IQ časom znovu zvýši.
Existuje teória, podľa ktorej za pokles intelektuálnych schopností nemôže samotný vírus, ktorý napadne mozog, ale je to dôsledok pôsobenia infekcie inde v tele. Príčinou môže byť postihnutie ciev, čo vedie k zníženiu prietoku kyslíka, ktorý sa potom nedostáva v dostatočnej miere do mozgu.
Covid sa nepovažuje len za ochorenie postihujúce dýchací systém, ale negatívne ovplyvňuje celé telo, pričom práve napadnutie cievneho systému pozorujú vedci a lekári veľmi často.