Diéta a životný štýl
zmeny stravy a životného štýlu sú prvým logickým krokom v liečbe srdcového zlyhania. K najčastejším odporúčania patrí:
Vážte sa každý deň
Každodenné váženie (najlepšie v rovnakú dennú dobu v tom istom oblečení – napríklad ráno po návšteve toalety) pomáha odhaliť hromadenie tekutín, ktoré môže zhoršiť srdcové zlyhanie. Ak sa hmotnosť zvýši o 1 až 2 kg za deň alebo 2 až 3 kg za týždeň, zavolajte svojmu lekárovi, aby situáciu zhodnotil.
Znížte príjem soli a vody
Soľ v strave môže spôsobiť, že telo zadržiava nadbytočné množstvo tekutín v krvnom obehu, pľúcach alebo inde. Opýtajte sa svojho lekára, koľko soli môžete prijať denne. Dôležité je aj množstvo tekutín, ktoré pijete. U ľudí s pokročilým srdcovým zlyhaním lekári často odporúčajú vypiť menej ako dva litre tekutín denne. To zahŕňa nielen vodu, ale aj všetky ostatné tekutiny (polievka atď.). Váš lekár vám môže dať konkrétnejšie pokyny týkajúce sa príjmu tekutín v závislosti od vašej situácie.
Udržiavanie optimálnej hmotnosti
Ak máte nadváhu, srdce musí pracovať oveľa viac, aby dodalo krv a kyslík do vášho tela. Udržiavanie zdravej hmotnosti znižuje záťaž vášho srdca a môže vám pomôcť, aby ste sa cítili lepšie. Na druhej strane, veľký úbytok hmotnosti môže byť znakom závažného srdcového zlyhania. Váš lekár vám poradí, ako bezpečne schudnúť.
Nefajčite
Fajčenie cigariet zvyšuje riziko srdcového infarktu a môže zhoršiť srdcové zlyhanie. Svojho zlozvyku by ste sa mali zbaviť.
Obmedzte alkohol
Pitie alkoholu nie je dobré pre vaše srdce ani pre zdravie vo všeobecnosti. Odporúča sa abstinencia.
Pravidelne cvičte
Ak to váš zdravotný stav umožňuje, pravidelné každodenné cvičenie môže pomôcť zlepšiť vašu kardiovaskulárnu kondíciu a posilniť svaly. To môže vo výsledku zlepšiť príznaky, ako je dýchavičnosť a únava, ktoré sú bežné u ľudí so srdcovým zlyhaním. Mali by ste sa pokúsiť chodiť každý deň aspoň na prechádzku.
Lieky
Na liečbu príznakov srdcového zlyhania sa často používajú lieky. Bolo preukázané, že niektoré lieky predlžujú život a tiež zlepšujú kvalitu života. Je veľmi dôležité užívať lieky včas a pravidelne každý deň podľa rozpisu lekára.
Nefarmakologická liečba
Zahŕňa napríklad implantáciu ICD, katétrovú abláciu alebo dokonca transplantáciu srdca, ak už sú vyčerpané všetky možnosti liečby.
Zdroj: Srdeční selhání, edukačný materiál pro pacienty
Rizikové faktory, ktoré vedú k srdcovému zlyhávaniu
Vysoký krvný tlak
Vysoký cholesterol
Obezita a cukrovka

Vysoký krvný tlak
Nebolí ani nijako neobťažuje – a v tom je ten problém. Za hypertenziu sa považuje krvný tlak ≥ 140/90 mmHg. Táto hodnota by mala byť nameraná pri minimálne dvoch rôznych návštevách lekára. Ak budete mať hypertenziu pod kontrolou, výrazne tým znížite pravdepodobnosť rozvoja srdcového zlyhania.
Krvný tlak | mm Hg |
---|---|
Optimálny | 120/80 (u diabetikov 120/70) |
Normálny | 120–129/80–84 |
Vysoký normálny | 130–139/ 85–89 |
Hypertenzia 1. stupňa | 140–159/ 90–99 |
Hypertenzia 2. stupňa | 160–179/100–109 |
Hypertenzia 3. stupňa | 180 a viac/110 a viac |
Zvýšená hodnota cholesterolu
Môže ju mať každý, sami na sebe to spoznáte ťažko, pretože vysoký cholesterol nebolí. So zvýšenou hodnotou lipidov v krvi sú však spájané niektoré stavy, ktoré vám môžu slúžiť ako pomôcka:
- nadváha a obezita
- diabetes mellitus 2. typu
- sedavý životný štýl (nemusíte mať ani nadváhu)
- familiárna hypercholesterolémia (dedične zvýšená hodnota cholesterolu v krvi)
Okrem cholesterolu kolujú v krvi aj triglyceridy. Sú to tuky, ktoré slúžia v tele ako stavebné latky a zdroj energie. Ich zvýšená hodnota tiež zvyšuje kardiovaskulárne riziko, ale režimovými opatreniami ich možno ľahšie ovplyvniť.
Užívajte pravidelne lieky, ak je to potrebné
Priaznivo ovplyvňujú rizikové faktory rozvoja srdcovocievnych ochorení a napomáhajú dosiahnuť odporúčaných cieľových hodnôt krvného tlaku a cholesterolu:
systolický krvný tlak < 130 mm Hg (ak užívate lieky)
LDL cholesterol < 1,8 mmol/l (ak máte vysoké riziko rozvoja srdcovocievnych ochorení) alebo < 1,4 mmol/l (ak máte veľmi vysoké riziko rozvoja srdcovocievnych ochorení)
u väčšiny dospelých s diabetom sa ako cieľ liečby odporúča hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c) < 7,0 %
Vysvetlivky:
Nízke riziko: bežná, zdravá populácia
Vysoké riziko: ľudia s vysokými hodnotami cholesterolu alebo krvného tlaku, pacienti s familiárnou hypercholesterolémiou, pacienti s diabetom trvajúcim dlhšie ako 10 rokov, ľudia s poruchami funkcie obličiek
Veľmi vysoké riziko: ľudia, ktorí už mali napríklad infarkt, mŕtvicu, majú komplikácie spojené s cukrovkou

Sedavý spôsob života je nebezpečný
Dospelí bez ohľadu na vek by sa mali snažiť stráviť aspoň 150–300 minút týždenne telesnou aktivitou strednej intenzity alebo 75–150 minút týždenne telesnou aktivitou vysokej intenzity. Aj keby sa vám nedarilo tieto odporúčané časové limity plniť, snažte sa byť čo najaktívnejší. Hocijaká aktivita je lepšia než žiadna.
Základom prevencie srdcovocievnych chorôb je zdravá strava. Prejdite na stravu stredomorského typu:
- nahraďte nasýtené tuky (napr. v rýchlom občerstvení) nenasýtenými, ktoré sa nachádzajú v olivovom oleji alebo v avokáde
- obmedzte príjem soli
- konzumujte viac celozrnného pečiva, ovocia, zeleniny a orechov
- jedzte ryby aspoň raz týždenne
- obmedzte prisládzanie
- obmedzte príjem alkoholu alebo sa mu úplne vyhnite
Pohyb a cholesterol v krvi
Až donedávna sa vedelo veľmi málo o pôsobení pohybovej aktivity na hodnoty cholesterolu v krvi. V posledných rokoch sa však začínajú objavovať štúdie, ktoré účinok cvičenia na cholesterol v krvi čiastočne vysvetľujú. Pohybová aktivita stimuluje receptory, ktoré pomáhajú vracať LDL‑cholesterol z krvi do pečene, kde sa cholesterol premieňa na žlčové kyseliny. Pohyb pôsobí aj na štruktúru lipoproteínov. Tie sú po cvičenú väčšie, a tak ťažšie prenikajú do cievnej steny, a nemôžu preto spôsobovať aterosklerózu. Pohyb nepriamo ovplyvňuje hodnotu cholesterolu a triglyceridov aj znížením hmotnosti. Každé zníženie LDL‑cholesterolu o 1 mmol/l vedie k poklesu rizika rozvoja srdcovocievnych ochorení o 21 %.
Množstvo pohybu, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia podľa veku | |
---|---|
deti a dospievajúci | 60 minút týždenne pohybovej aktivity strednej až vysokej intenzity |
dospelí | 150–300 minút pohybovej aktivity strednej intenzity týždenne alebo 75–150 minút pohybovej aktivity vysokej intenzity týždenne k tomu 2×–3× týždenne odporový tréning / posilňovanie |
dospelí nad 65 rokov | ≥ 3× týždenne rozmanité aktivity (funkčná rovnováha, posilňovanie) ako súčasť ich týždenných pohybových aktivít |
pre všetky vekové | kategórie obmedzenie času stráveného sedením |
Riziko srdcového zlyhávania zvyšuje:
srdcový infarkt
vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita
zväčšenie srdca
genetické predispozície
užívanie drog
nadmerný príjem alkoholu