Zdravotná sestra by nemala mať gélové nechty ani nosiť prstene

Dnes je Svetový deň hygieny rúk. Ak ste si práve pomysleli, čo s tým vy ako laik máte, veď ruky si po návšteve toalety či po príchode domov umývate, potom vám asi nijaký príbuzný ani dieťa práve neležia v zdravotníckom zariadení alebo nebodaj na jednotke intenzívnej starostlivosti. Hospitalizácia v nemocnici so sebou prináša riziko vzniku nemocničných infekcií a viac ako 60 % z nich je prenesených rukami zdravotníckych pracovníkov.

05.05.2024 06:00
shutterstock 1007255593 Foto:
Dlhé nechty sú populárny trend, zdravotníci by ich však mať nemali. A gélové už vôbec nie.
debata

Špeciálne nemocničné infekcie sú viac ako často rezistentné proti mnohým antibiotikám. Vyliečiť ich je náročné, a ak má pacient výrazne zníženú imunitu, doslova ohrozujú jeho život. Takže viera v to, že „všetko vyriešia antibiotiká“, už dávno neplatí. A na Slovensku tým skôr, keďže patríme medzi krajiny s najhorším stavom antibiotickej rezistencie.

Zdravotníkov máme málo a vážme si ich. Ale aj laik má právo na informáciu, pri ktorých úkonoch má zdravotnícky pracovník použiť jednorazové rukavice a pri ktorých nie, že zdravotná sestra by nemala mať gélové nechty a prstene a argument nie je ani to, ak nepracuje priamo s pacientmi. Na rukách pod šperkmi či nechtami môže preniesť v rámci zdravotníckeho zariadenia množstvo patogénov. Takisto ako laik môžete disponovať aj informáciou, že dezinfekčné mydlá nie sú o nič „zázračnejšie“ ako obyčajné mydlo, a že nám „nezdravotníkom“ stačí používať mydlo obyčajné, ale zdravotníci by mali radšej používať alkoholovú dezinfekciu. Viete, že na Slovensku je zakázané používať dezinfekčné mydlá pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti?

Kde robíme najväčšiu chybu pri umývaní a pri dezinfekcii rúk?
Video
Akú vodu a aký typ mydla použiť, aby ste si v súčasnosti čo najlepšie umyli ruky? Aké vlastnosti má mať správny dezinfekčný prípravok? Video bolo nakrútené počas pandémie. / Zdroj: TV Pravda

Prečo radšej alkoholová dezinfekcia? Je to praktické. Umývanie rúk trvá priemerne 40–60 sekúnd, dezinfekcia alkoholovým prípravkom 20–30 sekúnd. Zdravotná sestra tak môže počas osemhodinového pracovného času stráviť umývaním rúk až 56 minút, kým dezinfekciou rúk by sa tento čas znížil na osemnásť. Rukavice však nenahrádzajú dezinfekciu rúk. Neposkytujú totiž zdravotníckym pracovníkom lepšiu ochranu ako umývanie a dezinfekcia rúk. Rukavice sa majú používať v indikovaných situáciách, najmä keď hrozí riziko kontaminácie (znečistenia) rúk krvou a biologickými tekutinami. Ruky v rukaviciach totiž prenášajú mikroorganizmy úplne rovnako ako ruky bez rukavíc. Rukavicami chráni zdravotník najmä seba, čo je logické, dezinfekciou rúk však chráni aj pacienta. Dezinfekcia rukavíc je však neprípustná. Rukavice sú jednorazové – nasadzujú sa tesne pred činnosťou a zložia sa po nej.

Dokonca sú situácie, keď by sa jednorazové rukavice vyslovene nemali používať. Sú to napríklad tieto: meranie vitálnych funkcií, ošetrovanie očí a uší bez sekrécie (čo znamená, že nič z nich nevyteká), podávanie liekov pacientovi per os (cez ústa), rehabilitácia pacienta, obliekanie, kŕmenie, transport pacienta, manipulácia s čistou bielizňou, telefonovanie, práca so zdravotnou dokumentáciou či s počítačom.

Štatistiky typu, koľko ľudí ročne na celom svete zomrie na nemocničné infekcie (136 miliónov), sú pre laika v zásade nepodstatné. Nevie vyhodnotiť, čo je málo, čo je veľa. Nemocničné infekcie vždy budú, bolo by naivné si myslieť, že sa ich zbavíme. To sa nedá. Správna hygiena rúk však dokáže ich výskyt významne znížiť a práve na jej význam poukazuje Svetový deň hygieny rúk, ktorý symbolicky pripadá na 5. mája.

Na hygienu rúk by mali dbať aj návštevníci nemocníc, ktorí idú navštíviť svojho príbuzného. Ale predovšetkým rodičia, ktorí sú hospitalizovaní na nemocničných oddeleniach spoločne so svojimi deťmi. „Nemocnica nie je záhrada,“ upozorňuje Mgr. Michal Adamišin, ktorý je hlavným hygienikom Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. On sám nosí alkoholovú dezinfekciu priamo „na opasku“, pretože ju treba mať poruke v každej situácii a ustavične.

Mgr. Michal Adamišin je hlavný hygienik v... Foto: Bianka Stuppacherová
Mgr. Michal Adamišin, hygienik, dezinfekcia rúk Mgr. Michal Adamišin je hlavný hygienik v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Dezinfekciu nosí "na tele" a má vždy dobrú náladu.

„Čo je základom, je kvalita dezinfekčných prípravkov, lebo ak budú nekvalitné a budú poškodzovať zdravotníkom pokožku na rukách, tí ich nebudú používať,“ hovorí MUDr. Erika Böhmová, nemocničná epidemiologička Onkologického ústavu sv. Alžbety a Národného onkologického ústavu v Bratislave. „Kvalita prípravkov síce v úvode zdravotníckemu zariadeniu zvýši náklady, ale neskôr dochádza k obrovskej úspore výdavkov.“ Prvý deň ošetrovania pacienta s nemocničnou infekciou je totiž dvojnásobne drahší a pobyt takéhoto pacienta trojnásobne dlhší! „A dezinfekčné prípravky musia byť na dosah ruky, v zóne pacienta či v miestach poskytovania starostlivosti. Jednoducho povedané, dávkovač dezinfekcie musí byť dostupný,“ dodáva MUDr. Böhmová.

A toto ste vedeli?

  • Nosenie umelých nechtov zdravotníckymi pracovníkmi môže podporovať prenos nemocničných patogénov – najmä gramnegatívnych baktérií. Dlhé nechty sťažujú preniknutie a pôsobenie dezifenfekčných látok, navliekanie rukavíc a zvyšujú pravdepodobnosť ich pretrhnutia.
  • 30 % všetkých nemocničných infekcií sa prenesie na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
  • 30 sekúnd často zachráni život. Toľko trvá dezinfekcia alkoholovým prípravkom.
  • Svetová zdravotnícka organizácia odporúča spotrebu 20 litrov dezinfekcie na tisíc lôžkodní. Napríklad v Národnom ústave detských chorôb to za minulý rok bolo 24 litrov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #mydlo #hygiena rúk