Situácia v našej krajine je alarmujúca, pretože takmer 70 % pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných v pokročilom štádiu a priemerný čas, kým sa pacient na Slovensku od prvých symptómov dostane k liečbe, je viac ako 160 dní. Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je 10 %. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 %.
Ešte pred spustením pripravovaného skríningu rakoviny pľúc je riešením presný postup pre lekárov, ako manažovať pacientov s chronickým kašlom. Vďaka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti vznikol ešte v apríli nový Štandardný diagnostický a terapeutický postup, ktorý výrazne skracuje a jasne definuje cestu pacienta s chronickým kašľom od všeobecného lekára k pneumológovi. Podľa tohto nového štandardu pacienta čaká v ambulancii všeobecného lekára anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, konkrétne laboratórne vyšetrenia a ak pacient trpí chronickým kašľom, lekár ho odošle na RTG hrudníka a urobí mu 12-zvodové EKG vyšetrenie. Na základe výsledkov vyšetrení lekár môže odoslať pacienta k pneumológovi, a ten môže pristúpiť k ďalším vyšetreniam (CT, MRI, bronchodilatačné testy, prípadne bronchoskopické vyšetrenie). O tomto „štandarde“ pre všeobecných lekárov hovoríme tu:
Čítajte viac Máte chronický kašeľ? Všeobecní lekári dostali jednotný postup, čo s vami ďalej
Na Slovensku je ročne diagnostikovaných okolo 40-tisíc zhubných nádorov. Oproti roku 2001 je to nárast počtu diagnostikovaných nádorov o 76 %. V roku 2023 u nás zomrelo na rakovinu 13 498 ľudí. Nádorové ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a úmrtí. A najviac pacientov u nás zomiera práve na spomínanú rakovinu pľúc.
Spomínaný „štandard“ pre všeobecných lekárov je prvým a dôležitým krokom pred zavedením celoslovenského pľúcneho skríningu s cieľom včas zachytiť pacientov s pľúcnym karcinómom.
Čo čaká pacienta v ambulancii všeobecného lekára podľa nového štandardu?
1. Anamnéza
Lekár bude v prvom rade zisťovať anamnézu pacienta. Bude sa pýtať na to, ako dlho pacient kašle, či kašeľ súvisí s telesnou aktivitou, či je to sezónna záležitosť (napr. kašeľ na jar). Ďalej bude zisťovať, o aký typ kašľa ide. Či mu nepredchádzal úraz alebo operačný výkon, či pacient nemá pocit „zatekania hlienov“, „plného nosa“ alebo zmeny/straty čuchu. Lekár sa pacienta opýta, či fajčí a ak áno, ako dlho a koľko cigariet denne, či žuje tabak alebo je užívateľom tzv. vapingu. V neposlednom rade sa pacienta spýta na to, kde pracuje, aké sú jeho koníčky a v akých podmienkach žije. Všetky tieto otázky sú dôležité preto, aby lekár zistil, či pacient neprichádza do kontaktu s prachom alebo inými chemickými látkami.
2. Fyzikálne vyšetrenie
Lekár vyšetrí pacientovi horné a dolné dýchacie cesty, nos, prínosové dutiny, ústnu dutinu, lymfatické uzliny, krk, štítnu žľazu a záhlavie. Lekár zisťuje aj výšku, váhu, tlak krvi, pulz, teplotu a saturáciu kyslíkom.
3. Laboratórne vyšetrenie
V rámci odberu krvi dá lekár vyšetriť krvný obraz, glykémiu, kreatín, pečeňové enzýmy, zápalový marker CRP, ale aj sodík a draslík. Vykoná stery z nosa a zašle ich na kultivačné a mikrobiologické vyšetrenie.
4. Ďalšie vyšetrenia
V prípade, že pacient trpí chronickým kašľom, lekár ho odošle na RTG hrudníka a urobí mu 12-zvodové EKG vyšetrenie.
Na základe vyššie uvedených výkonov, všeobecný lekár zhodnotí zdravotný stav pacienta. Ak je to potrebné, stanoví nefarmakologickú alebo farmakologickú terapiu a dohodne termín kontroly. Na základe výsledkov vyšetrení môže lekár odoslať pacienta k pneumológovi.
Čo sa následne deje u pneumológa?
Pneumológ môže na základe správy od všeobecného lekára pristúpiť k ďalším vyšetreniam. Ide najmä o CT alebo MR vyšetrenie a v záujme stanovenia presnej diagnózy môže pacienta odporučiť na tzv. bronchodilatačné testy. V prípade, že nie je možné zistiť príčinu zdravotných ťažkostí, alebo v prípade, že ide o podozrenie na onkologické ochorenie pľúc, pacient musí podstúpiť bronchoskopické vyšetrenie pľúc.
Ak si to bude vyžadovať situácia, lekár môže odporučiť aj ďalšie vyšetrenia u otorinolaryngológa, imunológa, gastroenterológa či kardiológa.