Na Slovensku je vyše 32-tisíc celiatikov. Prečo tento počet neustále stúpa?

V dávnej minulosti bol človek lovcom a zberačom a postupne prešiel k poľnohospodárstvu a chovu zvierat. Jedným z dôsledkov tohto procesu bolo postupné zavádzanie obilnín do stravy. Postupne ich šľachtil a vznikali nové odrody s lepšími výnosmi. Týmto šľachtením a mutáciou z diploidných obilnín vznikli až hexaploidné (ide o počet zŕn v klase). Obsah lepku sa v nich postupne zvýšil z 10 % približne na 50 %. Po dlhoročnom šľachtení má súčasná pšenica päťkrát viac genetických informácií ako človek. A to tenké črevo niektorých ľudí nie je schopné tolerovať. Takto históriu celiakie vysvetľuje známa gastroenterologička MUDr. Jarmila Kabátová, PhD., v publikácii Bezlepková diéta, celiakia a iné ochorenia vyvolané lepkom, ktorú vydalo vydavateľstvo Ra­abe.

Od prvého opisu celiakie uplynulo takmer dvetisíc rokov, ale až zhruba pred sedemdesiatimi rokmi sa zistilo, že za patologické zmeny v črevnej sliznici a za väčšinu klinických prejavov celiakie je zodpovedný lepok (ale predovšetkým gliadín, pšeničná bielkovina). Zásadná zmena v diagnostikovaní ochorenia nastala až v druhej polovici 20. storočia zavedením prvých gastrofibroskopov a odberom vzoriek zo sliznice tenkého čreva pri endoskopickom bioptickom vyšetrení a opisom stupňov postihnutia tejto sliznice. Začala sa rozlišovať symptomatická a asymptomatická (bez príznakov) forma celiakie. MUDr. Jarmila Kabátová, členka pracovnej skupiny pre celiakiu Slovenskej gastroenterolo­gickej spoločnosti, upozorňuje, že symptómy (príznaky) choroby sú veľmi rôznorodé, preto včasná a správna diagnostika nie je jednoduchá.

Výskyt celiakie je celosvetový a postihuje obe pohlavia (v pomere 2:1 v neprospech žien) a má výrazné geografické rozdiely. Záleží totiž na množstve lepku v potrave. Napríklad krajiny s prevahu potravy obsahujúcej ryžu (ryža je bezlepková potravina) toto ochorenie takmer nepoznajú. Celiakia môže vzniknúť (alebo byť diagnostikovaná, dovtedy o nej celiatik nemusel vedieť) v ktoromkoľvek veku, pričom častejšie sa vyskytuje u belochov a mnoho pacientov pochádza zo skupiny príbuzných pacientov s diagnózou celiakie. Na Slovensku v roku 2020 bolo 22 735 diagnos­tikovaných celiatikov, v roku 2022 už 32 139 diagnos­tikovaných celiatikov a odvtedy toto číslo zas nepochybne narástlo. Takisto je ešte iste množstvo nediagnostikovaných pacientov, ktorí majú atypické formy ochorenia s prejavmi mimo tráviaceho traktu, navštevujú mnohé odborné ambulancie a ani netušia, že by mohli mať celiakiu. Zvyšuje sa aj výskyt tichej (tzv. silentnej) formy celiakie, ktorá je bez vonkajších prejavov, ale tichý zápal v čreve prebieha.

„Najčastejším podnetom na pátranie po celiakii sú hnačky a úbytok telesnej hmotnosti. V skutočnosti však má takého prejavy len malá skupina celiatikov. Oveľa dôležitejšie je poznať nenápadné prejavy celiakie a myslieť na ne nielen u seba, ale aj v prípade svojho okolia,“ vysvetľuje gastroenterologička MUDr. Božena Pekárková. „Častým prvým prejavom býva málokrvnosť z nedostatku železa. V staršej literatúre sa stretávame s pojmom chloróza. Definovala sa tak bledosť z nedostatku železa u mladých dievčat. Teraz už vieme, že hoci sa za pojmom mohla v minulosti skrývať podvýživa, mohlo ísť aj o celiakiu. Ešte stále sa dostatočne nedostalo do povedomia, že málokrvnosť u žien nemusí byť len z menštruačných strát (o problematike anémie píšeme na inej strane v tejto prílohe). A ak má mladý muž málokrvnosť, tak je nevyhnutné pátrať po celiakii! Tu treba zdôrazniť, že ochorenie sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek veku od detstva až po neskorý vek,“ dodáva. Výborným zdrojom informácií o celiakii sú odborné weby bezlepku.sk alebo celiakia.sk. Existujú aj rôzne skupiny na sociálnych sieťach (tu treba dať pozor, lebo laici, ktorí sa tam zapájajú do diskusií, nemusia vždy radiť odborne a správne).