Kašeľ je jedným z najčastejších príznakov, s ktorými navštevujeme všeobecných lekárov a ambulantných pneumológov. „Prichádza s ním 10 až 38 % pacientov,“ vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková.
Zatiaľ čo akútny kašeľ trvá priemerne tri týždne, chronický kašeľ môže trvať dlhšie ako dva mesiace. Trápi 5 až 10 % dospelých a negatívne ovplyvňuje ich kvalitu života. Môže byť však aj príznakom závažných zdravotných komplikácií.
Chronický kašeľ môže byť spôsobený fajčením, prácou v prašnom prostredí alebo prácou s prchavými látkami. Môže byť suchý, s produkciou hlienu, záchvatový alebo môže v sebe spájať všetky uvedené charakteristiky.
Platí, že každý človek je trochu iný, a tak aj ochorenia môžu mať čiastočne odlišný priebeh. „Pacient sa môže pri chronickom kašli sťažovať na pocit ,zatekania‘ do nosohltanu, chronickú sekréciu z nosa, pocit cudzieho telesa v hrdle alebo suché hrdlo, chrapot, alebo sipot.
Alarmujúcim príznakom je prítomnosť krvi v hlienoch alebo vykašliavanie krvi,“ spresnil pneumológ Michal Šenitko.
Kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako dva mesiace, by sa podľa neho nemal v žiadnom prípade podceňovať, a to najmä preto, že sa za ním môže skrývať smrteľné ochorenie.
„Príčinou chronického kašľa môže byť astma, alergia či chronická obštrukčná choroba pľúc. K najzávažnejším ochoreniam, ktoré súvisia s chronickým kašľom, patrí rakovina pľúc. Na Slovensku patrí toto ochorenie medzi tri najčastejšie onkologické diagnózy s vysokou úmrtnosťou,“ doplnil pneumológ Šenitko.
Ani nefajčiari nie sú bez rizika. Navyše chronický kašeľ nesúvisí len s pľúcami. „Kašľať môžeme z rôznych príčin,“ dopĺňa doktorka Palušková.
Chronický kašeľ môže trápiť aj pacientov s refluxom, aj s ochorením srdca. „Môže to byť alergia, astma, chronický zápal prinosových dutín, vybočená nosová priehradka, chronický zápal priedušnice.“
V najhoršom prípade sa potvrdia negatívne predpovede. Na Slovensku ročne evidujeme viac ako 3 000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2 000 úmrtí.
Na karcinóm pľúc zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a karcinóm hrubého čreva a konečníka spolu. A hoci zvýšené riziko hrozí ľuďom po dovŕšení 55 roku života, v nemalej miere postihuje aj ľudí v produktívnom veku.
Odborníci varujú, že situácia na Slovensku je alarmujúca. Takmer 70 % pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných v pokročilom štádiu a kým sa dostanú od zachytenia prvých symptómov k liečbe, trvá viac ako 160 dní.
Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 %. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 %. To je hneď o niekoľko dôvodov viac, prečo by ste sa mali s chronickým kašľom poponáhľať k svojmu lekárovi. Možno že to naozaj nič nie a možno pôjde o záchranu života.
Čo vás čaká v ambulancii všeobecného lekára?
Už všeobecný lekár dokáže vylúčiť alebo potvrdiť niektoré vážne ochorenia.
1. Odoberie vám anamnézu
Bude sa vás pýtať na to, ako dlho kašlete, či kašeľ súvisí s telesnou aktivitou, alebo je to sezónna záležitosť. Bude zisťovať, o aký typ kašľa ide. Či mu nepredchádzal úraz, alebo operačný výkon, či máte pocit „zatekania hlienov“, „plného nosa“ alebo ste stratili čuch.
Opýta sa vás, či fajčíte a ak áno, tak ako dlho a koľko cigariet denne, či žujete tabak, alebo ste užívateľom vapingu. Musí od vás zistiť aj to, kde pracujete, aké máte koníčky a v akých podmienkach žijete.
Všetky tieto otázky sú dôležité, aby sa dozvedel, či prichádzate do kontaktu s prachom, so srsťou zvierat alebo s chemickými látkami.
2. Fyzikálne vyšetrenie
Lekár vám vyšetrí horné a dolné dýchacie cesty, nos, prinosové dutiny, ústnu dutinu, lymfatické uzliny, krk, štítnu žľazu a záhlavie. Zistí aj výšku, váhu, tlak krvi, pulz, teplotu a saturáciu kyslíkom. Pripravte sa na to, že sa budete vyzliekať, aj na odber krvi.
3. Laboratórne vyšetrenie
V rámci odberu krvi dá lekár vyšetriť krvný obraz, glykémiu, kreatín, pečeňové enzýmy, zápalový marker CRP, ale aj sodík a draslík. Vykoná stery z nosa a zašle ich na kultivačné a mikrobiologické vyšetrenie.
4. Ďalšie vyšetrenia
Ak trpíte chronickým kašľom, lekár vás odošle na RTG hrudníka a urobí vám 12-zvodové EKG vyšetrenie.
Na základe všetkých uvedených výkonov všeobecný lekár zhodnotí váš zdravotný stav a môže stanoviť liečbu alebo vás odošle k pneumológovi.
Čítajte aj Máte chronický kašeľ? Všeobecní lekári dostali jednotný postup, čo s vami ďalej
Čo sa následne deje u pneumológa?
Pneumológ môže na základe správy od všeobecného lekára pristúpiť k ďalším vyšetreniam. Ide najmä o CT alebo MR vyšetrenie a v záujme stanovenia presnej diagnózy môže pacienta odporučiť na bronchodilatačné testy.
V prípade, že nie je možné zistiť príčinu zdravotných ťažkostí, alebo má podozrenie na onkologické ochorenie pľúc, budete musieť podstúpiť bronchoskopické vyšetrenie pľúc.
Ak si to bude vyžadovať situácia, lekár môže odporučiť aj ďalšie vyšetrenia u otorinolaryngológa, imunológa, gastroenterológa či kardiológa.