„Alergie zároveň úzko súvisia aj s prieduškovou astmou. Ak sa alergická rinitída adekvátne nelieči, prechádza v mnohých prípadoch do astmy a taktiež ďalších možných zdravotných komplikácií,“ upozorňuje na prepojenie medzi týmito ochoreniami prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) Miloš Jeseňák. Alergie sú aktuálne najčastejším chronickým ochorením v Európe a podľa odhadov bude už v roku 2025 s alergiou zápasiť až polovica európskej populácie.
Pre čoraz viac ľudí predstavujú tieto ochorenia významný dopad na zhoršenie kvality života. Spôsobujú poruchy spánku, dýchavičnosť, obmedzenie denných aktivít a významné zníženie celkovej kvality života. Nová analýza o celospoločenských dopadoch alergie a astmy na Slovensku zároveň upozorňuje na to, že tieto ochorenia spôsobujú ročne u nás aj desaťtisíce vymeškaných dní v škole a v práci.
„Výsledky analýzy hovoria o tom, že alergie a astma spôsobujú na Slovensku v priemere až 173 518 dní strávených na PN ročne, pričom v prípade astmy je to v porovnaní s alergiami až 8-násobne viac,“ opisuje výsledky analýzy jej autor, Róbert Babeľa.
Podľa analýzy zároveň priemerná ročná strata produktivity práce spôsobená alergiami a astmou na Slovensku predstavuje až 181 miliónov eur a odhadovaný celospoločenský dopad týchto ochorení z pohľadu nákladov pre Slovensko predstavuje ročne v priemere až 1,2 miliardy eur. „Včasná diagnostika a nasadenie potrebnej liečby alergie dokáže predísť rozvoju do astmy a v konečnom dôsledku tak šetriť aj náklady zdravotného a sociálneho systému.“ dopĺňa Miloš Jeseňák.
Nepotlačuje len príznaky
Napriek tomu, že slovenskí pacienti s alergiami, vrátane detí, majú už niekoľko rokov k dispozícii účinnú liečbu, najnovšie dáta zdravotných poisťovní poukázali na to, že na Slovensku sa stále používa v nízkej miere. Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len jeho symptómy.
Pri tejto liečbe je alergikovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. „Alergénová imunoterapia je schopná liečiť príčinu najrozšírenejších typov alergií na pele, roztoče či jed blanokrídleho hmyzu. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou,“ vysvetľuje alergologička a členka SSAKI Svetlana Hadvabová.
Podľa dát zdravotných poisťovní využívanie alergénovej imunoterapie na Slovensku v posledných rokoch mierne rastie, no stále sa používa málo. „Tieto údaje však stále poukazujú na vysoký podiel neliečených pacientov, ktorým by účinná terapia mohla zlepšiť kvalitu života a zmeniť nepriaznivú prognózu v dospelosti, či v neskoršom veku,“ dopĺňa Peter Pružinec, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu.
Podľa odborníkov môžu zásadne pomôcť aj zdravotné poisťovne. Prvá k tomu aktívne pristúpila poisťovňa Dôvera, ktorá od minulého roku aktívne motivuje alergológov k častejšiemu predpisovaniu účinnej cielenej liečby. Odborníci veria, že sa k nej pripoja aj ďalšie dve zdravotné poisťovne. Pri príležitosti Svetového dňa astmy SSAKI predstavila výzvu, ktorej cieľom je spomaliť počet pribúdajúcich pacientov s astmou, ako aj zlepšiť životy pacientov s alergiou a astmou na Slovensku.
„V mene našej odbornej spoločnosti už dlhodobo apelujeme na to, aby sa k alergii a astme pristupovalo ako k závažným chronickým ochoreniam, ktoré je potrebné včas diagnostikovať a najmä správne a účinne liečiť.“ uzatvára prezident SSAKI. Medzi hlavné body výzvy patrí vznik štandardizovaných postupov pre liečbu alergií a astmy na Slovensku, zavedenie adekvátnej a motivujúcej úhrady výkonu a nastavenia na účinnú liečbu alergií, či zvyšovanie informovanosti a používania kauzálnej liečby – alergénovej imunoterapie na Slovensku.