Veľmi častou príčinou brnenia rôznych častí tela, ako sú ruky a nohy, môže byť nedostatočný prívod krvi v dôsledku dlhodobého státia, ležania alebo sedenia v jednej polohe. Stáva sa to, ak dlho sedíte s prekríženými nohami, trávite viac času na wc alebo sa ráno zobudíte s preležanou rukou. To je tá najmenej vážna príčina, ktorá po krátkom čase zmizne, keď sa do postihnutých miest dostane krv.
Stlačenie nervov je ďalšou veľmi častou príčinou brnenia, typicky napríklad pri syndróme karpálneho tunelu na zápästí, čo je stav, pri ktorom dochádza k stlačeniu mediánneho nervu v karpálnom tuneli. Tento stav okrem nepríjemnej bolesti vyvoláva aj brnenie a niekedy nezostáva nič iného, len ho operačne upraviť.
Diabetická neuropatia (poškodenie nervov) je častou komplikáciou cukrovky a rovnako môže viesť k poškodeniu nervov, čo spôsobuje brnenie najmä v nohách a rukách. Nedostatok vitamínov, najmä vitamínov skupiny B (napr. B12), je rovnako príčinou tohto problému.
Choroby ako skleróza multiplex alebo Guillain-Barrého syndróm (závažné autoimunitné ochorenie postihujúce periférnu nervovú sústavu, obvykle vyvolané akútnym infekčným procesom) môžu tiež viesť k poškodeniu nervov a prejaviť sa brnením v rôznych častiach tela.
Čítajte viac Zabúdanie má v názve, hoci s ním nesúvisí. Celoživotné ochorenie je diagnózou mladých. Čo je kľúčové pre ďalší osud pacienta?
Prejavuje sa tak aj mŕtvica
Aj náhla cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť brnením končatín, a to dokonca už niekoľko dní pred atakom. Je to jeden z možných príznakov, ktoré signalizujú, že mozog nedostáva dostatočné množstvo kyslíka a živín kvôli narušeniu prietoku krvi.
Brnenie môže byť aj jedným z príznakov rakoviny mozgu, aj keď nie tým najtypickejším. Ak nádor tlačí na určité časti mozgu alebo miechy, ovplyvňuje to nervové signály a vedie k pocitu brnenia v rôznych častiach tela.
Ako vidno, možných príčin brnenia je viac. Ak sa neopakuje či nezhoršuje, zrejme nepôjde o nič vážneho, v opačnom prípade je však rozumnejšie vyhľadať lekára. Praktik vás odošle k neurológovi, ktorý môže poslať na rôzne ďalšie vyšetrenia, napríklad na magnetickú rezonanciu mozgu alebo na takzvané EMG vyšetrenie (diagnostický test, ktorý meria elektrickú aktivitu svalov), ktoré je užitočné na diagnostiku syndrómu karpálneho tunela.