Takmer 70 % pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných v pokročilom štádiu a priemerný čas, kým sa pacient na Slovensku od prvých symptómov dostane k liečbe, je viac ako 160 dní. Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je 10 %. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 %.
Čo je to skríning?
Skríning znamená vyhľadávanie ochorenia vo včasnom štádiu u ľudí, ktorí nemajú príznaky ochorenia. Po skríningu troch onkoochorení – rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka a karcinómu krčka maternice – sa pripravuje aj skríning rakoviny pľúc. Vybrané skupiny bezpríznakových ľudí v riziku (špecifické skupiny fajčiarov) budú pravdepodobne pozývaní na nízkodávkované CT. O téme sa odborne rokuje.
Ešte pred spustením pripravovaného skríningu rakoviny pľúc je istým riešením jednotný postup pre lekárov, ako manažovať pacientov s chronickým kašľom (to už je istý príznak, ktorý, samozrejme, nemusí znamenať rakovinu pľúc). Vďaka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti vznikol ešte v apríli 2024 presný Štandardný diagnostický a terapeutický postup, ktorý výrazne skracuje a jasne určuje cestu pacienta s chronickým kašľom od všeobecného lekára k pneumológovi. Je to presne definovaná „batéria vyšetrení“ pre pacienta s chronickým kašľom. Chronický kašeľ je ten, ktorý trvá 6–8 týždňov.
Foto: Dávid Popovič
Podľa tohto nového štandardu pacienta čaká v ambulancii všeobecného lekára anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, konkrétne laboratórne vyšetrenia a ak trpí chronickým kašľom, lekár ho odošle na RTG hrudníka a urobí mu 12-zvodové EKG vyšetrenie. Na základe výsledkov vyšetrení lekár môže odoslať pacienta k pneumológovi, a ten sa môže rozhodnúť pre ďalšie vyšetrenia (CT, MRI, bronchodilatačné testy, prípadne bronchoskopické vyšetrenie). Spomínaný jednotný postup pre všeobecných lekárov je prvým a dôležitým krokom pred zavedením celoslovenského pľúcneho skríningu s cieľom zachytiť pacientov s pľúcnym karcinómom včas.
Najväčší problém je úmrtnosť
Z hľadiska výskytu rakoviny pľúc sa nevymykáme európskemu priemeru, ale väčší problém na Slovensku je úmrtnosť na ňu,“ vysvetľuje MUDr. Michal Šenitko z Pneumologickej ambulancie a intervenčnej bronchoskopie v Nemocnici Bory v Bratislave. „Reálne príznaky, ktoré pacienta donútia ísť k lekárovi, má pacient často v posledných štádiách, napr. tzv. hemoptýzu, čiže vykašliavanie krvi. Vtedy býva často neskoro.“
„Keď je ochorenie v počiatočnom štádiu a lokalizované, vždy je snaha zoperovať nádor kompletne. Chirurgická liečba patrí stále do základnej liečby vždy, keď je možná. Po chirurgickej liečbe v závislosti od rozsahu ochorenia môže byť potrebná ďalšia onkologická liečba, či už rádioterapia, alebo systémová onkologická liečba (chemoterapia, cielená biologická liečba, imunoterapia). V niektorých prípadoch ochorenia môže onkológ naordinovať systémovú onkologickú liečbu ešte pred operáciou. Ak je ochorenie pokročilé, nedá sa operovať, alebo je v metastatickom štádiu, liečebné možnosti spočívajú vo väčšine prípadov v systémovej liečbe, prípadne v kombinácii s rádioterapiou,“ vysvetľuje klinická onkologička z Popradu MUDr. Mária Rečková, PhD., medicínsky garant Národného onkologického inštitútu a odborná garantka onkoprogramu Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke.
Vyoperovali vám nádor z pľúc? Do roka máte nárok na ústavnú alebo kúpeľnú starostlivosť
Foto: Dávid Popovič
V sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke poskytujú liečebný program respiračnej fyzioterapie zameraný na onkologických pacientov, ktorí sú po hrudnej operácii a majú ukončenú onkologickú liečbu. Pacienti môžu na kúpeľnú liečbu, počas ktorej sa im venuje špecializovaný tím, nastúpiť do dvanástich mesiacov od operácie na hrudníku, prípadne môžu pobyt absolvovať formou ústavnej starostlivosti bez časového obmedzenia od operačného výkonu.
Ústavný pobyt je výlučne na odporúčanie pneumológa, a kúpeľná liečba na odporúčanie chirurga, pneumológa, internistu alebo všeobecného lekára. Ide o trojtýždňový program. Odbornými garantmi programu sú klinická onkologička MUDr. Mária Rečková, PhD., fyziatrička MUDr. Timea Mitáľová a fyzioterapeut Mgr. Marián Jendrichovský, PhD.
Sanatórium Dr. Guhra má 120-ročnú tradíciu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zameranej na ochorenia dýchacích ciest. Od roku 2019 sa začalo intenzívne koncentrovať na respiračnú fyzioterapiu. Cieľovú skupinu tvoria pacienti s pľúcnymi ochoreniami s poklesom respiračnej a obehovej funkcie v posthospitalizačnej, resp. udržiavacej fáze starostlivosti. Od augusta 2020 je Sanatórium Dr. Guhra uznané Slovenskou pneumologickou spoločnosťou ako prvé a zatiaľ jediné Špecializované pracovisko respiračnej fyzioterapie na Slovensku.