Respirácia znamená dýchanie a respiračný znamená týkajúci sa dýchania. Niekto by mohol povedať, že dýchanie je tá najprirodzenejšia vec, ktorú telo vykonáva automaticky, ale práve túto banálnu vec, ako je nádych a výdych, mnohí robia nesprávne. Rehabilitovať svoje dýchanie by mali pacienti po chirurgických zákrokoch na pľúcach, pacienti po covide, s astmatickými záchvatmi, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a mnohými ďalšími ochoreniami týkajúcimi sa v tomto prípade predovšetkým dolných dýchacích ciest. Práve takíto pacienti sa liečia v Sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke, v zariadení pozostávajúcom z ústavnej (nemocničnej) aj kúpeľnej časti. Tu vzniklo prvé Centrum respiračnej fyzioterapie na Slovensku.
V rámci respiračnej fyzioterapie, čiže nácviku správneho dýchania, nesmierne dôležitú úlohu zohráva klimatická liečba. Ide o to, že pacient sa nachádza v nadmorskej výške 1 010 metrov. V tomto prostredí je menej plesní, prachových častíc, ale aj iných alergénov, predovšetkým menej tzv. degenerovaných peľových zŕn, ktoré sú agresívnejšie ako klasický peľ. Okrem toho sa tu nachádza menej roztočov. Z tohto prostredia veľmi profitujú aj astmatici s peľovou astmou.
Nezaujíma ma, koľko vážite, ale ako tú váhu nesiete
Fyzioterapeut Marián Jendrichovský, PhD., vyškolil v respiračnej fyzioterapii v rámci akreditovaného programu už vyše 200 fyzioterapeutov. Práve tu je pre nich školiace pracovisko. „Napráva sa v nápravnovýchovnom ústave, ja nikoho nenaprávam. My pacientovi ponúkneme riešenie, ale k rozhodnutiu akceptovať ho musí každý dospieť sám,“ vysvetľuje Marián Jendrichovský. Zo zásady vraj pacientom, čo si pred sebou nesú väčšie bruško, neprikazuje, aby schudli. „Mňa nezaujíma, koľko vážite, ale ako tú váhu nesiete. Samozrejme, že zhodiť pár kilogramov je pre obéznejšieho človeka prospešné. Svaly, ktoré nesú našu váhu, sú zároveň dýchacími svalmi. Ak schudneme, uľavíme im. S čím sa však treba zmieriť, je, že my nezmeníme svoj tvar. Tvar tela je daný rastovým programom. Ak ho začnem korigovať v zmysle, že sa začnem štelovať do neprirodzených póz, sťahovať brucho, aby som bol krajší, je to za cenu vzniku určitého napätia. To, čo chceme ovplyvniť my, je práve to napätie. Napätia sa chceme zbaviť,“ dodáva.
Respiračný fyzioterapeut je emočný terapeut
Všetci pacienti, ktorí majú problém s pľúcami, sú totiž v kŕči, napätí, v úzkosti. Odborníci im hovoria, že sú tenzní. Pacienti sa boja, že „neudýchajú“ určité situácie. Ku problému s dychom tradične vedie aj stres, a to človek ani nemusí byť astmatik, chochpkár ani onkopacient po vyoperovaní časti pľúc z dôvodu karcinómu.
Respiračné ochorenia delíme na reštrikčné a obštrukčné. Medzi obštrukčné patria astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, chronické bronchitídy. Tie majú poruchy výdychu. Keď má astmatik bronchospazmus, stiahnuté priedušky, nadychuje sa pod vyšším tlakom, ale predovšetkým nevie vydýchnuť všetok vzduch. Vinou zadržiavania dychu a stiahnutia alebo oslabenia dýchacích svalov sa zvyšuje dychová práca, čo vyvoláva dýchavičnosť. Pri usilovnom vypudzovaní vzduchu z pľúc zúženými prieduškami alebo prekážke v dýchacích cestách vzniká typický hvízdavý zvuk, tzv. piskoty. U chochpkára zas typické príznaky spôsobuje postupné hrubnutie a zužovanie dýchacích ciest.
Pri reštrikčných ochoreniach, ako je zápal pľúc, ale aj po chirurgickom zákroku na pľúcach vzniká iný problém. Tam sa zmenší plocha pre výmenu plynov. Pri vyoperovaní pľúcneho nádoru vzniká zníženie výmennej plochy pre kyslík. „Predstavte si, že vám vezmem tretinu pľúc. Navyše ste po operácii v permanentnom napätí, pretože máte bolesti, chránite si hrudník, jazvu po rane, mení sa vaša dychová stratégia. Tým, že ste stále v akejsi pohotovostnej zóne, omnoho rýchlejšie sa u vás štartuje dušnosť. Dôvodom ani nie je samotný úbytok plochy pľúc, vysoká dušnosť pri záťaži v zásade nevzniká primárne z dôvodu straty časti pľúc. Príčinou je spomínaná zmena dychovej stratégie, úzkosť a napätie, či to zvládnete,“ vysvetľuje Marián Jendrichovský.
Čítajte viac Vyoperovali vám nádor z pľúc? Do roka máte nárok na ústavnú alebo kúpeľnú starostlivosť„Cieľom nášho programu je aktivovať u pacienta rezervu, vytvárať dobré pocity, ktoré zvýšia jeho sebavedomie. Je dôležité byť socializovaný, obklopený ľuďmi, čo vám pomáhajú, produkovať dobrú emóciu, pretože organizmus, jeho imunita a logicky aj dýchací systém je v úzkom spojení s emóciou. Dobrým príkladom je lepšie hojenie rán u vojakov, ktorých armáda vyhráva, v porovnaní s tými, ktorí sú na strane porazených. To je stará známa vec. My vnímame starostlivosť o pacienta nielen v zmysle jeho ošetrovania, liečby, toho, že rozdýchame jeho hrudník, ale snažíme sa naučiť ho, aby prijal sám seba, správne používal svoje telo a mal dobrý pocit,“ dodáva Jendrichovský. Každý respiračný fyzioterapeut teda pracuje aj s emóciami a mal by rozumieť ľudskej duši.
Pôsobí aj parciálny tlak kyslíka
Dychová tieseň je veľmi nepríjemný a stresujúci pocit a pacientov v Tatranskej Polianke učia zvládať takéto situácie. Sanatóriá s vysokohorskou klímou im môžu výrazne pomôcť. Pobyt, či už ústavný, alebo kúpeľný, má tri zložky. Je ním nadmorská výška vyše tisíc metrov, čiže pomáha už len fakt, že ste v prostredí, ktoré kladie organizmu zvýšený odpor, a to sa prejavuje aktiváciou obranyschopnosti a odolnosti organizmu. Ako už bolo spomenuté, je tu menej prachových častíc a peľových zŕn. Druhou zložkou terapie je to, že pacientov na začiatku aj na konci pobytu vyšetria, skontrolujú im lieky, aj to, či tie inhalačné správne inhalujú. V rámci ústavnej liečby je možné liečbu aj zmeniť, prípadne podávať lieky infúzne. Tretia zložka liečby je rehabilitačná.
„Tu máme na pacienta čas a žijeme s ním jeho príbeh,“ tvrdí pľúcna lekárka z Tatranskej Polianky MUDr. Timea Mitáľová. „Tri týždne liečebného pobytu už dokážu zasiahnuť do života človeka a naštartovať uňho potrebnú zmenu.“
Návrh na ústavnú liečbu pacientovi vypisuje pneumológ a imunoalergológ, návrh na kúpeľnú liečbu môže okrem týchto špecialistov vypísať aj všeobecný lekár. Obe sú hradené zdravotnou poisťovňou. Okrem toho je tu špeciálny onkoprogram pre pacientov po operácii karcinómu pľúc alebo po transplantácii pľúc. Takí môžu do roka prísť na ústavnú liečbu indikovanú pneumológom alebo kúpeľnú liečbu indikovanú chirurgom, pľúciarom, internistom alebo všeobecným lekárom.
Pri respiračnej fyzioterapii je kľúčové, aby si pacienti dychovým tréningom zlepšili dychový vzor a dychovú kapacitu bez vôľového úsilia. Nech sa správne dýchanie dostane do ich bežného denného stereotypu, veď človek sa denne nadýchne desaťtisíckrát. Učia sa tu tzv. ortopnoické polohy uľahčujúce dýchanie pri dychovej tiesni. Alebo sa učia ležať čiastočne na bruchu, v tzv. semipromočnej polohe, ktorý vytvára oporu pre polovicu tela a uľahčuje výdych. Nemali by ležať len v jednej polohe, ale často ich striedať, aby si ventilovali rôzne časti pľúc.
Čo všetko absolvuje pacient po operácii pľúc v rámci respiračnej fyzioterapie
vyšetrenie a funkčnú diagnostiku, hrudnú fyzioterapia s cieľom zlepšenia pohyblivosti a zníženia bolestivosti hrudníka, starostlivosť o jazvu, techniky úpravy dychového vzoru, techniky hygieny dýchacích ciest, kontrola kašľa s nácvikom vykašliavania, tréning dýchacích svalov s využitím dychových pomôcok, orofaciálna (v oblasti úst a tváre) terapia v prípade problémov so žuvaním a prehĺtaním, programy nácviku chôdze, vytrvalostný a silový tréning, kyslíková terapia, inhalačné techniky