Rakovina prsníka
Varovné príznaky ochorenia prsníkov
Približne 80 % prípadov rakoviny prsníka vzniká z buniek mliekovodov a zvyšok z buniek v lalôčikoch mliečnej žľazy. Niektoré druhy rakoviny prsníka rastú lúčovito.
Môže sa to prejaviť sploštením alebo vtiahnutím bradavky alebo časti kože. Iné nádory pri raste ničia cievy, čo sa môže navonok prejaviť nápadnými podliatinami (hematómami) alebo vypuklým prsníkom.
Ak si všimnete niektorý z uvedených príznakov alebo akúkoľvek zmenu v prsníku, ktorá tam predtým nebola, čo najskôr vyhľadajte lekára.
ASYMETRIA PRSNÍKOV: Žiadna, ani zdravá, žena nemá oba prsníky úplne rovnaké. Pozornosť treba venovať zmenám na samotnom prsníku a bradavke.
ZHRUBNUTIE KOŽE PRSNÍKA: Zhrubnutie kože, začervenanie, či s bolesťou, alebo bez, alebo fliačik kože charakteru pomarančovej kôry, vpáčená alebo vpadnutá bradavka.
VÝTOK Z BRADAVKY: Potlačením dvorca za bradavkou pravidelne vytlačíte kvapku alebo aj viac bledej, bledozelenej, červenej, hnedej, čiernej alebo krvavej tekutiny (upozornenie: tlak nemá byť násilný ani bolestivý).
NEROVNÁ VÝŠKA ULOŽENIA PRSNÍKOV: Na jednej strane sa prsník javí vyššie uložený (a doteraz nebol).
VŤAHOVANIE ALEBO „ZJAMKOVATENIE“ KOŽE PRSNÍKA: Pri pohyboch rukami sa koža na prsníku vťahuje (ako keby bola o niečo prichytená) alebo sa vytvárajú viaceré drobné priehlbinky, ktoré tam predtým neboli.
ZMNOŽENIE ŽĽAZY ALEBO HRČKA: Pri samovyšetrení máte pocit, že prsník je na jednom mieste zrazu tuhší, plnší, alebo ste si nahmatali hrčku, ktorá tam predtým nebola (a tieto zmeny po nasledujúcej menštruácii pretrvávajú).
Dôležité informácie o mamografickom vyšetrení
- Ak máte zvýšené riziko rakoviny prsníkov, mali by ste podstúpiť vyšetrenie každý rok.
- Mamografické vyšetrenie sa spravidla robí v čase od 1. dňa menštruácie do 10. až 11. dňa menštruačného cyklu. Ak máte nepravidelný cyklus, spresnite termín podľa nástupu menštruácie priamo na pracovisku.
- V deň vyšetrenia sa odporúča nepoužívať kozmetické prípravky do podpazušia a na prsia, lebo môžu znehodnotiť vyhodnocovanie.
- Ak vám predtým mamografiu urobili na inom pracovisku, mamografické snímky si môžete vyžiadať a priniesť so sebou, aby sa nálezy mohli porovnať a nemuselo sa znova posudzovať, čo sa už diagnostikovalo alebo liečilo.
Urobme časovú priamku: Preventívne vyšetrenia
- 20 – 40 rokov = Sonografické vyšetrenie je súčasťou preventívnej prehliadky.
- 40 – 50 rokov = Preventívne mamografické vyšetrenie každé 2 roky. Pri pozitívnej rodinnej anamnéze každý rok. Na mamografiu vás môže poslať gynekológ alebo všeobecný lekár. Potrebujete žiadanku.
- 50 – 69 rokov = Skríningové mamografické vyšetrenie. Pozýva naň zdravotná poisťovňa, pozvánka slúži ako žiadanka. Prebieha v skríningových mamografických centrách.
- 69+ rokov = Mamografiu môže odporučiť gynekológ alebo všeobecný lekár. Potrebná je žiadanka.
Aký je rozdiel medzi skríningom a preventívnou prehliadkou
Preventívna prehliadka je nekoordinovaný proces, založený na náhodnej účasti poistencov, ktorí ju môžu absolvovať u všeobecného lekára pre deti alebo dospelých, zubného lekára, gynekológa, urológa, gastroenterológa.
Skríning je systematicky riadený program zameraný na rizikové skupiny poistencov a konkrétne ochorenia. Poistenci sú cielene pozývaní na špecializované pracoviská pre skríning: rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny prsníka, rakoviny krčka maternice.
Mýty o mamografii
Mýtus 1: Bude to bolieť Vyšetrenie zvyčajne nie je bolestivé a trvá len niekoľko sekúnd. Prsník sa musí stlačiť, aby prsná žľaza bola čo najpresnejšie znázornená a radiačná záťaž bola čo najnižšia.
Prsná žľaza je proti takému tlaku odolná, je prispôsobená na zvládnutie väčšej záťaže – napríklad počas tehotenstva alebo dojčenia.
Mýtus 2: Stačí mi sono Mamografia sa robí špeciálnym prístrojom, ktorý využíva oveľa vyššie rozlíšenie vďaka röntgenovému žiareniu. Dokáže odhaliť aj malé ložiská zhubných nádorov vo včasnom štádiu, ktoré sa ešte nedajú nahmatať a nie sú viditeľné ani na sonografe. Sonografia funguje na princípe ultrazvuku.
„Nedokáže zachytiť rakovinu v počiatočnom štádiu, prináša oveľa viac falošne pozitívnych i negatívnych výsledkov,“ upozorňuje onkologička Bela Mriňáková. Je len doplnkovým vyšetrením k mamografii.
Mýtus 3: Musím ísť na MR? Magnetická rezonancia je dôležitá pri skríningu vysoko rizikových žien. Odporúča sa hlavne u mladých žien vo veku 25 – 30 rokov, ktoré majú mutáciu BRCA génu alebo neabsolvovali genetické vyšetrenie a majú prvostupňovú príbuznú s mutáciou BRCA génu a u žien s 20 – 25 % pravdepodobnosťou vzniku rakoviny.
Mýtus 4: Mamografia zvyšuje riziko rakoviny Radiačné žiarenie, ktoré sa uvoľňuje pri mamografii, je veľmi malé a niekoľkonásobne nižšie ako pri bežnom RTG alebo CT. Pozitíva mamografického vyšetrenia vysoko prevažujú potenciálne riziko radiačného žiarenia.
Mýtus 5: S implantátmi to nepôjde Aj staršie ženy s implantátmi by mali chodiť na mamografiu na špecializované mamografické pracovisko. Odborníci ovládajú rôzne druhy hmatov, tlakov a ťahov, ktoré silikón nepoškodia.
Vedia uložiť prsia do mamografu s najväčšou citlivosťou. Žiadny špeciálny mamograf na implantáty nie je potrebný. Na niektorých pracoviská majú so silikónmi väčšie skúsenosti.

Rizikové faktory pri vzniku rakoviny prsníka
- výskyt v rodine
- vyšší vek
- genetické mutácie BRCA1 a BRCA2 – asi 8 % pacientok
- hormonálna nerovnováha
- konzumácia alkoholu
- fajčenie
- nadváha a obezita
- nedostatok pohybu
Existujú štyri klinické štádiá
Štádium I: Malý nádor nepresahujúci 2 cm, ktorý sa mimo prsníka ani do lymfatických uzlín nešíri.
Štádium II: Nádor s veľkosťou od 2 do 5 cm, môžu byť postihnuté lymfatické uzliny, ale ložisko nesmie byť väčšie ako 2 cm.
Štádium III: Postihnuté sú lymfatické uzliny alebo sa nádor rozšíril do tkanív mimo prsníka, vzdialené metastázy nie sú preukázané.
Štádium IV: Nádorové ložiská (metastázy) sa nachádzajú aj v iných orgánoch.