Prvýkrát sa tak stalo ešte v roku 1942. Skrýval sa pred búrkou v požiarnej rozhľadni, ktorá v tom čase nemala bleskozvod. Blesk vežu zasiahol podľa všetkého sedem až osemkrát, Sullivanovi jeden z nich vypálil na nohe polcentimetrový pás, zasiahol palec na jeho nohe a urobil dieru do topánky. Roy prišiel o necht na nohe.
Po dobu 27 rokov ho potom blesky neobťažovali. V roku 1969 však blesk udrel do jeho auta počas jazdy po horskej ceste a hoci automobil vytvára uzavretú vodivú plochu, tzv. Farradayovu klietku, ktorá by mala človeka pred bleskom ochrániť, blesk zasiahol okolité stromy a odrazil sa do otvoreného okna auta. Ranger Roy Sullivan upadol dokonca do bezvedomia, zhorelo mu obočie, mihalnice a zapálili sa mu aj vlasy.
Nasledoval rok 1970, keď mu blesk v predzáhradke, kde udrel do neďalekého transformátora, spálil ľavé rameno.
V roku 1972 mu po zásahu bleskom začali horieť vlasy. Tu už nadobudol strach zo smrti a začal veriť, že nejakým spôsobom blesky priťahuje. Neskôr, vždy, keď ho zastihla búrka, ľahol si cez predné sedadlá auta a ležal, kým ju takto neprečkal. Takisto so sebou nosil nádobu s vodou, pre prípad, že by mu zas začali horieť vlasy.
Čítajte aj Blesk nazývajú aj masovým vrahom na slobode. Ale nie každý po zásahu bleskom umiera
7. augusta 1973 sa mu nosenie nádoby s vodou vyplatilo. Počas hliadkovania v parku videl, ako sa tvorí búrkový mrak. Tentoraz skutočne videl blesk, ktorý ho zasiahol. Prešiel mu cez ľavú ruku, ľavú nohu a strhol mu topánku. Sullivan sa priplazil k svojmu autu a vylial si na horiacu hlavu vodu.
Hoci sa tento „ľudský bleskozvod“, ako ho ľudia volali, pokúšal vyhýbať búrkam, stretnutiu s bleskom sa mu ani v budúcnosti nepodarilo vyhnúť. Okrem vlasov a ruky mal popálené aj nohy, obočie, posledný, siedmykrát, bol hospitalizovaný pre popálený hrudník a žalúdok – blesk ho zasiahol počas rybačky na vode. Vtedy sa dostal aj do Guinessovej knihy rekordov. Zaujímavé je, že aj Royovu manželku raz zasiahol blesk, vo chvíli, keď ju prudká búrka pristihla pri vešaní bielizne.
Foto: Bianka Stuppacherová
Dôvody, prečo sa práve Roy C. Sullivan stal niekoľkonásobnou žijúcou obeťou prírodného fenoménu, akým je blesk, vedci nepoznajú. Pravdepodobnosť, že človeka raz v živote zasiahne blesk, je vraj 1: 600 000. V jeho prípade sa ešte hovorí o tzv. kumulatívnom efekte, keď sa pri častých pobytoch v prírode – a najmä v horách – znásobila jeho šanca ocitnúť sa uprostred „elektrickej diaľnice“ medzi nebom a zemou.
Dva z jeho prepálených klobúkov sú vystavené vo výstavných sieňach Guinnessovej knihy rekordov v New Yorku a v Južnej Karolíne. Všetkých sedem zásahov blesku na Royovi Sullivanovi zdokumentoval superintendent národného parku Shenandoah R. Taylor Hoskins. Sám Sullivan tvrdil, že prvýkrát ho zasiahol blesk nie v roku 1942, ale oveľa skôr. Ako dieťa pomáhal otcovi kosiť, keď do čepele jeho kosy udrel blesk bez toho, aby ho zranil. Ale túto skutočnosť nevedel dokázať.
Roy Sullivan nezomrel na zásah bleskom, ale v septembri 1983, vo veku 71 rokov, vyhasol jeho život po strelnom poranení, ktoré si spôsobil sám. Možno to bola nešťastná náhoda, ale hovorí sa aj o nenaplnenej láske, ktorá ho v pomerne vysokom veku zasiahla priam ako blesk.
Fakty o bleskoch
Foto: Bianka Stuppacherová
- vedecké skúmanie bleskov sa nazýva fulminológia
- priemerná doba úderu blesku je 0,2 sekundy
- vzdialenosť od búrky, kam môže blesk udrieť, je až 16 km
- maximálne napätie blesku vo voltoch je 1 miliarda
- priemerný počet zásahu bleskom do Empire State Building za jeden rok je 25, počas jednej búrky to však bolo 8-krát za 24 minút
- najväčšia koncentrácia bleskov býva vo Venezuele, v mieste, kde sa rieka Catatumbo vlieva do jazera Maracaibo, v tomto regióne udrie blesk ročne 250-krát na jeden štvorcový kilometer
- dňa 31.10. 2018 mal jediný „megazáblesk“ rozpätie 709 km, overila to Svetová meteorologická organizácia v júni 2020
- táto organizácia „schválila“ aj najdlhšie trvajúci blesk, ktorý trval 16,73 sekundy nad severnou Argentínou
(Zdroj: Guinnessove knihy rekordov 2016 a 2022)