„Osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa. Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z osičky vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov," priblížila parazitologička Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV.
Výskum preukázal, že parazitoidné osičky sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami. Parazitované kliešte hynú podľa SAV ešte pred začatím vlastnej reprodukcie.
Čítajte viac Pozor, kliešte sú takmer všade. Ako sa chrániť pred prípadnou nákazou poradí epidemiologička doc. MUDr. Mária Avdičová.
Vypustia ich do prírody
„Založili sme laboratórny chov osičiek použitím sterilných kliešťov, čo vytvára priestor na ich ďalšie praktické využitie. V laboratórnych podmienkach sme dosiahli zvýšenie miery parazitácie kliešťov osičkami o takmer 50 percent viac, ako sa vyskytujú v prírode," uviedla Blažeková. Tvrdí, že v blízkej budúcnosti plánujú vypustiť sterilných kliešťov napadnutých osičkami v lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a patogénov, čo môže prispieť k regulácii početnosti ich populácií.