Čo prežíva človek, ktorému zlyháva pamäť?
Pamäť je veľmi dôležitá pre naše sebapoňatie a identitu. Pre vytváranie kontinuity medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Možno sa vám už stalo, že ste dva-tri dni preležali v horúčkach a stratila sa vám nejaká sekvencia údajov. Potom isto viete, aké náročné bolo zorientovať sa v tom, čo sa udialo. Ako keby vám chýbala časť samých seba. V sebapoňatí a v pamäti ľudí s Alzheimerovou chorobou môže dochádzať k strate niektorých dôležitých spomienok a informácií, čo v nich vyvoláva strach alebo zmätok.
Nie je strata pamäti vykúpením?
Rodina sa často domnieva, že je to láskavé ochorenie, ktoré si človek neuvedomuje, ale to že nekomunikujete alebo neviete verbalizovať, čo cítite, neznamená, že nevnímate. Cez rôzne terapeutické postupy vidíme, že schopnosť byť vo vzťahu a prežívať emócie sa nevytráca, len treba zvoliť správny prístup, primerané spôsoby komunikácie a denné aktivity, čo je súčasťou poradenstva, ktoré ponúkame rodinám v Centre Memory.
Kto je v najväčšom ohrození?
Najvyššie riziko majú ľudia nad 65 rokov, riziko ďalej stúpa s pribúdajúcim vekom, s históriou ochorenia v rodine, prítomnosťou srdcovocievneho ochorenia a obezity, a s nižším množstvom sociálnych kontaktov. Často nemusíte zmeny sami na sebe spozorovať. Že sa niečo deje, si všimne skôr niekto, kto vás dobre pozná. Môžete sa cítiť zahanbene, vtedy potrebujete niekoho z okolia, kto vás podporí, aby ste absolvovali vyšetrenie. Netreba sa báť, ani byť voči týmto zmenám ľahostajní.
Čítajte viac Zhoršuje sa vám pamäť? V týchto prípadoch si môžete oddýchnuť, demencia to nie jeAle ako odlíšiť bežnú zmenu, ktorá prichádza s vekom, od ochorenia mozgu?
Ľudia často pripisujú zmeny v kognícii veku, ale ak došlo k náhlym zmenám, ktoré sa zhoršujú, či k problémom so zapamätaním si informácie s následným negatívnym dôsledkom v každodennom živote, treba spozornieť. Ak neviete realizovať aktivitu, ktorá vám dovtedy nerobila žiadne problémy, alebo si na vás priatelia či rodina všimnú zmeny osobnosti – môže to byť utiahnutosť, mĺkvosť, neporiadnosť alebo podráždenosť. Niečo je inak aj vo vašich návykoch alebo si nedokážete vybaviť, čo ste pozerali včera večer v televízii, to všetko môžu byť prejavy patologického starnutia. Niekedy ľudia napríklad prestanú čítať, pretože si nepamätajú dej alebo ho nedokážu sledovať.
Za kým zájsť s týmto problémom?
Ak máte prvé pochybnosti, môžete opísať svoje ťažkosti všeobecnému lekárovi a absolvovať prvý orientačný test, ktorý je zameraný na rôzne oblasti kognitívnych funkcií. Všeobecný lekár vyhodnotí, či výsledky zodpovedajú vášmu veku, pohlaviu a vzdelaniu. Môžete tiež osloviť priamo rôznych špecialistov – neurológa, psychiatra, alebo klinického psychológa. Záleží aj na tom, kde dostanete skorší termín, pre niekoho môže byť zahanbujúce obrátiť sa na psychiatra, preto radšej ide k neurológovi, ale v súčasnosti sa už darí búrať tieto predsudky. Dôležité je uvedomiť si, že pre nastavenie vhodnej liečby neurodegeneratívnych ochorení je úloha psychiatra nezastupiteľná. A potom existujú aj regionálne rozdiely. Ak sa v regióne nachádza špecialista, ktorý sa neurodegeneratívnym ochoreniam venuje, určite bude vašou prvou voľbou.
Nečinnosť mozgu môže viesť k Alzheimerovej chorobe, ale môže ju spôsobiť aj jeho preťaženie?
Je to považované za nepriamy rizikový faktor neurodegeneratívnych ochorení. V ambulanciách sledujeme aj ľudí, ktorí podávali v práci vysoké výkony, nedokázali oddychovať a už v mladom veku – v 40 až 45 rokoch, sa u nich prejavili zmeny na štruktúre mozgu. Jednou z našich hypotéz je, že je to spôsobené nedostatkom spánku či chronickým stresom, ktoré môžu spôsobiť srdcovocievne ochorenia. Tých osem hodín v noci, keď sa zdá, že sa nič nedeje, je veľmi dôležitých pre procesy čistenia mozgu aj konsolidáciu pamäti.
Čítajte viac Špáranie sa v nose môže spôsobiť demenciuS čím tieto ochorenia súvisia?
Vo všeobecnosti vieme, že existujú ochranné faktory, ktoré by mohli znižovať riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení a rizikové faktory, ku ktorým patrí napríklad výskyt neurologických a psychiatrických diagnóz v rodinnej anamnéze. Pre geneticky viazané formy je typické, že sa začínajú skôr a majú aj rýchlejší priebeh. Musíme si dávať pozor aj na celý balík civilizačných ochorení a faktory v životnom štýle ako napríklad nadužívanie návykových látok, obezitu, metabolické ochorenia či nedostatok pohybovej aktivity. Ako ochranný faktor, ktorý by mal odďaľovať alebo spomaľovať tieto ochorenia, sa ukazuje dosiahnuté vzdelanie a celková kognitívna aktivita, teda spôsob, akým využívame náš mozog.
Ako a kedy sa začať chrániť?
Aktívna prevencia by sa mala začať už okolo päťdesiateho roku života, mala by byť založená na pravidelnej pohybovej aktivite, dostatočnom spánku, odporúča sa sledovať si náladu a celkovú mieru stresu.
Naozaj platí, že sociálny kontakt je dôležitejší pre zdravie mozgu ako riešenie sudoku?
Sociálny kontakt je prirodzenou formou, akou sme stimulovaní, znižuje riziko depresie, izolovanosti a osamelosti starších ľudí. Ak s niekým vediete rozhovor, musíte na seba reagovať, rozprávate sa, je to najprirodzenejší tréning kognície.
Ľudia sa mylne domnievajú, že sú pre nich prospešné aktivity, ako je riešenie krížoviek alebo sudoku, ale vo všeobecnosti platí, že prospešné pre zdravie mozgu je čokoľvek, čo preň predstavuje výzvu. Pre človeka, ktorý celý život lúšti krížovky, je to už automatická aktivita, ktorá mozog nestimuluje. Naopak, cenná je akákoľvek nová výzva.
Novinky asi starší ľudia prijímajú ťažšie…
Vraví sa, že starého psa novým kúskom nenaučíme, ale to je stereotypný pohľad. Schopnosť pristupovať k životu zvedavo, ako k neustálej výzve na preskúmavanie, sa s vekom nevytráca. Presvedčila ma o tom moja skúsenosť priameho kontaktu s dlhovekými ľuďmi, nezdolnými seniormi či s takzvanými superagermi, ktorých kognitívne schopnosti sú porovnateľné so schopnosťami ľudí o niekoľko desiatok rokov mladších.